Otto Katz organizátor vraždy Jana Masaryka?

Autor: Artúr Soldán | 14.9.2009 o 12:48 | Karma článku: 11,46 | Prečítané:  7104x

10. marec 1948, Černínsky palác, Ministerstvo zahraničných vecí ČSR   Minister vnútra Václav Nosek, ktorý bol toho dňa stále nervóznejší sa nebadane otočil, zbadal vo svojom zornom poli  neznámeho príchodzieho a rázne riekol dozorujúcej službe: „Už som raz povedal že do spálne ministra Masaryka nemá nikto prístup". Áno pomyslel si Nosek, starej kriminálky a toho Borkovca sme sa šikovne zbavili a prevzali sme to my - ŠtB....a teraz toto - veď už som hneď ráno po náleze tela Dr. Teplému povedal, že to bola samovražda. Neznámy bol oblečený v čiernom koženom kabáte, príhodnom oblečení na sychravé marcové ráno podstúpil k ministrovi a po rusky mu povedal: "Nerobte problémy a ihneď ma vpustite". Nosek sa s ešte väčším údivom pozrel na príchodzieho a teatrálne vykríkol :"Viete s kým hovoríte človeče, ja som minister vnútra a .....". Neznámy mu skočil do reči: "Súdruh minister pozrite na toto... a ukázal mu preukaz. Nosek a práve pribehnuvší štátny tajomník Vladimír Clementis zbledli pri pohľade na legitimáciu so štítom a mečom znakom obávanej NKVD  ešte viac.

Jedna z mála dochovaných fotografií Otta Katza alias André SimonaJedna z mála dochovaných fotografií Otta Katza alias André Simona

Otto Katz organizátor vraždy Jana Masaryka?

Predohra

(upozornenie: niektoré časti tohto príbehu sú autorovou fikciou, ale...)

10. marec 1948, Černínsky palác, Ministerstvo zahraničných vecí ČSR

Minister vnútra Václav Nosek, ktorý bol toho dňa stále nervóznejší sa nebadane otočil, zbadal vo svojom zornom poli  neznámeho príchodzieho a rázne riekol dozorujúcej službe: „Už som raz povedal že do spálne ministra Masaryka nemá nikto prístup". Áno pomyslel si Nosek, starej kriminálky a toho Borkovca sme sa šikovne zbavili a prevzali sme to my - ŠtB....a teraz toto - veď už som hneď ráno po náleze tela Dr. Teplému povedal, že to bola samovražda. Neznámy bol oblečený v čiernom koženom kabáte, príhodnom oblečení na sychravé marcové ráno podstúpil k ministrovi a po rusky mu povedal: "Nerobte problémy a ihneď ma vpustite". Nosek sa s ešte väčším údivom pozrel na príchodzieho a teatrálne vykríkol :"Viete s kým hovoríte človeče, ja som minister vnútra a .....". Neznámy mu skočil do reči: "Súdruh minister pozrite na toto... a ukázal mu preukaz. Nosek a práve pribehnuvší štátny tajomník Vladimír Clementis zbledli pri pohľade na legitimáciu so štítom a mečom znakom obávanej NKVD * ešte viac. Neznámy precedil v bezchybnej ruštine cez zuby: "Posiela ma generál Bjelkin, takže láskavo odstúpte od tých dverí a nechajte ma prejsť".  Clementis mlčky kývol a otvoril dvere do spálne ministra Jana Masaryka. Po polhodine sa dvere na spálni bývalého ministra zahraničných vecí otvorili a neznámy muž odtiaľ vyšiel von s aktovkou plnou dokladov. Nosek sa snažil vyhnúť jeho pohľadu, keď tu ale neznámy návštevník zahlásil: "Toto sa nikdy nestalo, rozumiete ma súdruh minister?". Nosek iba naprázdno preglgol a prikývol. Tajomný návštevník sa uklonil a nebadane sa vytratil z miesta činu. Clementis sa naklonil k ministrovi vnútra a iba zamrmlal: "Odkiaľ ja ho len poznám?..." „Ale veď to bol André Simone z Rudého práva....". Nosek sa naklonil k štátnemu tajomníkovi vyskočivšieho ministra zahraničných vecí a temne predniesol: "Súdruh Clementis tento prípad nám bol čert dlžný, ak sú v tom Rusi...."  vetu nedokončil iba si pomyslel: "Práve zajtra je ustanovujúce zasadnutie parlamentu a hlasovanie o dôvere našej budovateľskej Gottwaldovej vlády a to musí Jan Masaryk zrovna dnes vyskočiť z kúpeľne a spáchať samovraždu". Minister rozvíjal svoje myšlienky ďalej  „Ale ak to bola samovražda čo tu potom robil Simone? Dočerta čo tu ten robil?"

* autorská poznámka - sovietska tajná služba sa v rokoch 1946 až 1953 označovala ako MGB (Ministerstvo štátnej bezpečnosti) rusky Министерство государственной безопасности СССР (МГБ СССР), kvôli prehľadnejšiemu členeniu používam známejší názov NKVD, (rusky НКВД Народный комиссариат внутренних дел)  ktorý platil do roku 1943. V celom ďalšom texte týkajúcom sa aj obdobia pred rokom 1946 používam iba pojem NKVD na označenie sovietskej tajnej služby.

Otto Katz alias André Simone

Otto Katz, známejší pod literárnym pseudonymom André Simone bol odsúdený na trest smrti obesením v procese, ktorý dostal neskôr názov ako „Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánskym". Dňa 03. 12. 1952 tesne pred vykonaním hrdelného trestu vykríkol pamätnú vetu :„Ať žije KSČ!". Bola v tomto výkriku symbolika alebo niečo viac?

Kto bol vlastne Otto Katz? Novinár píšuci proti Hitlerovi a fašizmu? Agent Kominterny, ktorý riadil sieť špiónov v USA a Mexiku? Priateľ „zúrivého reportéra" Egona Erwina Kischa? Alebo naopak agent NKVD pod krycím menom „Ulrich" „Bredt" „Bradar", riadený priamo Michailom Borodinom? Pracovník sovietskej rezidentúry vo Washingtone?  Priamy nadriadený Noela Fielda, Whittakara Chambersa a Algera Hissa ruských agentov v špičke americkej administratívy? Alebo to bol nebodaj Alexander Ulanovský, ktorý verboval komunistických špiónov v Hollywoode? Priateľ majora Augustina Schramma, šéfa partizánskeho oddelenia KSČ s ktorým sa podieľal priamo na „vyskočení" Jana Masaryka z okna kúpeľne? Spolupracovník Jacquesa Mornarda alias Ramona Mercadera, vraha Leva Trockého? Agent NKVD, ktorý plnil „špeciálne úlohy", ktoré zmenili chod dejín, ktorý chcel prehovoriť?

Poznať odpovede na všetky položené otázky nie je veru jednoduché. Pokúsim sa však dať odpoveď na väčšinu z nich. Musím však vopred všetkých čitateľov upozorniť, že vzhľadom na pretrvávajúcu uzatvorenosť moskovských archívov skladačka života židovského chlapca Otta Katza, jistebnického rodáka, ktorý svetlo sveta zočil  27. 05. 1895 nemôže byť dokonale uzatvorená....

Začiatky

O jeho mladosti sa toho vie veľmi málo, z faktov sa zachovala iba jeho účasť na bojisku I. svetovej vojny.  Po jej skončení na prelome rokov 1918/1919 sa zúčastňuje revolučných udalostí a je jednou z osôb v pozadí vznikajúcej Bavorskej republiky rád. (Bavorskej sovietskej republiky). Dá sa povedať, že tu sa po prvý krát bližšie zoznamuje s myšlienkami socializmu. Neskôr vstupuje do Komunistickej strany Nemecka, kde sa po prvý krát dáva do služieb svetovej revolúcie. V roku 1924 mladý Katz nastupuje ako redaktor berlínskeho ľavicového časopisu Das Tagebuch a stáva sa najbližších spolupracovníkom vodcu komunistickej propagandy Willyho Münzenberga. Od roku 1927 propagátor politického divadla Erwin Piscator otvára vlastné divadlo, kde nastupuje Otto ako riaditeľ. (!).

Divadlo však krachuje a Katz sa presúva do Münzenbergovho vydavateľstva. Ostáva mu však značný dlh, pretože osobne ručí za daňové nedoplatky divadla. Dobrý priateľ Münzenberg mu navrhuje, zrejme po dohode so sovietskymi súdruhmi, aby výmenou za zaplatenie jeho dlhov odišiel Otto na „krátke" školenie do matičky Moskvy. Ako sa hovorí čo sa má stať sa aj stane. Z Moskvy sa už vracia Otto Katz ako školený agent Kominterny a vo „voľnom čase úväzkovým" agentom NKVD pre západnú Európu. Pred návratom do Európy sa pod vedením

špičkového agenta Kominterny Michaila Markoviča Borodina (rusky Михаи́л Mápкoвич Бороди́н - vlastným menom Michail Gruzenberg) zaúča v čínskej Šanghaji  spolu so svojím priateľom zúrivým reportérom Egonom Ervinom Kischom, taktiež agentom NKVD.

* autorská poznámka ak by sa niekomu pri čítaní ďalšieho textu zdalo a nadobúdal by postupne dojem, že za všetkým (alebo takmer za všetkým) čo sa udialo v minulo storočí stoja Rusi, respektívne ich spravodajské služby a agenti, nie je veru ďaleko od pravdy.

Odborník na mimoriadne úlohy

Známy český exilový historik Vojtěch Mastný charakaterizoval Otta Katza vo svojej publikácií „Studená válka a sovětský pocit nejistoty, 1947-53, Stalinova léta na str. 171 :  „...jako agenta na mimořádně podezřelé úkoly v Západní Evropě, zejména ve Franci...".

Aké mimoriadne podozrivé úlohy mal Mastný namysli? A prečo práve vo Francúzsku?  .... V roku 1933 po návrate Katza z krátkeho školenia prichádza tento spolu so svojím najbližších priateľom  Münzenbergom do Prahy s tým, že hodlajú obnoviť činnosť ÚV KS Nemecka na území Československa. V Prahe Münzenberg vybudoval totiž celú sieť družstevných, vydavateľských  a dokonca filmových podnikov, ktorých vedenie predal Bohumilovi Šmeralovi a následne obaja odcestujú do Paríža.... aj z dôvodu, že v Nemecku sa dostal k moci radikálny vodca neskoršej Tretej ríše Adolf Hitler. Obaja sa rýchle aklimatizujú a za peniaze Kominterny zakladajú protifašistické vydavateľstvo Editions du Carrefour. Tu po prvý krát vystupuje Otto Katz  pod umeleckým pseudnonymom André Simone. V nasledujúcich rokoch sa Willy Münzenberg vyjadruje čoraz ostrejšie proti politike Kominterny a samotnému Sovietskemu zväzu, čo nie je súdruhom v Moskve práve po vôli. Po porážke Francúzska v roku 1940 je Münzenberg uväznený v internačnom tábore. NKVD neváha ani minútu a posiela špecialistu osobného priateľa Otta Katza aby zorganizoval útek tohto „strateného syna". V júli 1940 sa útek skutočne podarí, ale po niekoľkých dňoch je bezvládne Willyho telo nájdené v lese. Príčina smrti: Obesenie.

V tábore Münzenbergových priateľom zavládne zdesenie nikto z nich nedokáže pochopiť prečo by spáchal samovraždu po úspešnom úteku. Verdikt je jasný: vražda a možný páchateľ: jeho najbližší priateľ Otto Katz! Predpokladá sa, že Münzenberg bol zavraždený práve Ottom Katzom, ktorý previedol do bezpečia ďalších dvoch mužov, ktorých identita je utajená spolu s Münzenbergom, a že k vražde došlo na priamy príkaz NKVD. Dôkazy k tomuto činu však chýbajú.

Na výlete v USA

Pred výletom do krajiny netušených možností, kde bol vyslaný sovietskymi školiteľmi vydáva Otto Katz pod pseudonynom O. K. Simon knihu Hitler v Španielsku (Hitler en Espagne). Kniha je propagandistickým dielom namierená proti fašizmu a jej skutočným autorom je moskovská centrála NKVD, ktorá k nej priniesla „množstvo faktov".  Kniha sa však na vtedajšie pomery stáva bestsellerom a pomáha rozširovať rady odporcov fašizmu.

Po krátkej aklimatizácii vo Washingtone sa Katz predstavuje poprednému sovietskemu agentovi v americkom podzemnom hnutí súdruhovi Whittakerovi Chambersovi, ktorému uviedol krycie meno Ulrich, alias Alexander Ulanovský. Simone ale prichádza práve v čas, pretože v Chambersovi sa po zmiznutí Juliet Stuart Poyntzovej, zakladajúcej členke CPUSA (Komunistickej strany USA) začína ozývať svedomie a strach. Všetkých, ktorých doposiaľ povolali do Moskvy „na konzultácie" sa po ich absolvovaní neozývajú.... Dokonca aj „Richard" jeho posledná spojka bol povolaný do Moskvy na prediskutovanie ďalšieho postupu. O výsledku však už Chambersa nestačil informovať nakoľko aj on „zmizol". Ulrich však Chambersa presvedčuje, že je všetko OK.

To robí však iba naoko, nakoľko sa domnieva, že Chambers, (ktorý je rozhodujúcim článkom v podzemnom hnutí CPUSA-Kominterny v Štátoch) môže vyzradiť najdôležitejšie osoby, ktoré má Sovietsky zväz v americkej administratíve - Algera Hissa, (vtedy poradcu ministra zahraničných vecí USA) Harryho Dextera Whitea (v tom čase vedúceho pracovníka Ministerstva financií USA, zodpovedného za armádu a námorníctvo) a Laurenca Duggana (pracovníka ministerstva zahraničných vecí USA).

Poslední dvaja menovaní boli viceprezidentom USA Henrym Wallacom plánovaní po Rooseveltovej smrti ako budúci minister financií (White)!!! a budúci minister zahraničných vecí (Duggan) !!!

Ak by sa bol uskutočnil tento scenár, mohol si Stalin mädliť ruky ... pretože by mal v americkej vláde svojich dvoch ministrov, čo si želať po spustení železnej opony viac???

Ulrich sa poradil s Moskvou, (v ktorej práve vrcholila najväčšia čistka v Červenej  armáde, ktorá skončila popravou maršala Michaila Tuchačevského) , čo robiť s neposlušným Chambersom.

Odpoveď doručená Katzovi znela jasne: eliminovať Chambersa, aby neprehovoril, keďže tento odmietal tvrdošijne odísť do Moskvy „na konzultácie".

Práve návštevy Chambersových priateľov zo strany Ulricha-Katza boli príčinou jeho dezercie ... Allen Weinstein a Alexander Vassiliev v knihe „The Haunted Wood: Soviet Espionage In America the Stalin Era" toto potvrdili nasledovne: „Jeden z hlavních agentů Kominterny Otto Katz, který je znám svou rolí v odhalovaní a pomocí se zavražděním hlavních dezertérů sovětské špionáže v Evropě, navštívil několik Chambersových přátel a vyptával se na jeho adresu. Tím jej potvrdil obavy z odvety. Když se Chambers dovědel o Katzově šetření, napsal Meyeru Schapirovi, že kontaktoval své bývalé kolegy v ilegalitě s varovaním aby ukončili svoji činnost."

Príčiny zrady sovietskeho agenta Whittakara Chambersa a následné povojnové ťahanice na súdoch s Algerom Hissom budem rozoberať vzhľadom na ich obsiahlosť v samostatnom článku na blogu neskôr.

Ulrichovi sa teda eliminácia odmietača moskovských pohovorov Chambersa tentoraz nepodarila a tak sa vrhol...... na showbiznis a zamieril si to rovno do Hollywoodu.

Červený Hollywood

Kde sa najlepšie rozširujú myšlienky o beztriednej spoločnosti, kde budú všetci rovní? No predsa medzi hercami .... a herečkami...., medzi ktorými sa nájde vždy dosť naivných ľudí, ktorí sa dajú nabálachať na hocijakú hovadinu. Katz neskôr na svoje hollywodské pôsobenie spomínal známym výrokom, že Kolumbus objavil Ameriku a on objavil Hollywood. (pre NKVD - dôvetok autora blogu). V Los Angeles sa predstavoval ako horlivý antinacista, ktorý musel pred prenasledovaním utiecť do krajiny strýčka Sama. Priamo v Hollywode sa Katzovi podarilo presvedčiť niekoľko desiatok agentov pre prácu v prospech ZSSR, ich mená žiaľ nie sú známe, nachádzajú sa tisíckach neprelúštených správ z operácie VENONA. (Súbor materiálov s názvom VENONA obsahoval viac ako 3.000 (...!...) rozlúštených tajných správ, ktoré si v rokoch 1940-1948 vymenili sovietski agenti slúžiaci v USA so svojimi nadriadenými v Moskve. ).

FBI na stope

Avšak ako to už vo svete špionáže chodí našla sa osoba, ktorá poznala nielenže Katzove pravé meno ale aj jeho skutočné poslanie. Táto osoba sa volala Dorothy Thompsonová, ktorá telefonicky kontaktovala FBI a sucho oznámila, že onen Katz je členom sovietskej špionážnej organizácie NKVD. Thompsonová, človek od fachu, americká novinárka z TIMESov čo to o Kaztovej činnosti vedela.

Podľa záznamov FBI Katz po prvý krát priplával do USA 10. 09. 1935. V kolónke dôvod pobytu vyplnil nezvyklý text „že USA navštívil preto, že zamýšľa napísať knihu o arktických expedíciách...".

Dňa 20. apríla 1940 John Edgar Hoover, riaditeľ FBI poslal kópiu správy od Thompsonovej asistentovi sekretára State Departmentu Adofovi A. Berlovi ml. so žiadosťou o ďalšie informácie. Barle nelenil a už 08. mája 1940 držal v rukách Hoover nasledovnú odpoveď:"Katz byl před lety velmi blízko Willimu Münzenbergovi a Lousii Gibertimu, kteří jsou asi nejdůležitějšími neruskými komunisty světa a že jejich hlavním poslaním bylo vytvářet společné fronty, jejichž program a politiku oni budou diktovat.... Vyhledával neměcké intelektuály, zdejší uprchlíky, aby podporovali sovětskou zahraniční politiku. Katz je neobyčejně schopný propagandista a organizátor. Jeho hlavním oborem je propaganda... To, že má policejní povolení, (Katz pricestoval do USA s konzulárnym pasom Francúzska!).  mu ovšem umožňuje přístup do míst, kam nesmějí vstoupit američtí občané. (!!!)." Je až neskutočné ako naivná bola vtedajšia FBI, keď síce toto skonštatovala ale nič proti Simonemu-Katzovi nepodnikla. (zdroj: Archív FBI, New York, Súbor č. 65-1763 RAA, druhý záznam 800.00B Katz, Otto/2). Správa končí strohým oznámením krycích mien Katza - „Rudolf Breda" alebo „Brader" resp. „André Simone". K týmto oznámením menám od Berla pridal Hoover ďalšie dve, ktoré oznámila FBI Thompsonová a síce „Bredf" a „Bradar".

Útek do Mexika, zavraždenie Trockého

Katzova pozícia v Hollywoode sa zo dňa na deň  po udaní o Thompsonovej zhoršovala a tak ho riadiaci orgán Kominterny presunul trošku nižšie „na oddych" - horúcu pôdu Los Angeles vymenil súdruh Ulrich za ešte horúcejšiu pôdu Mexika. V Mexiku priamo podliehal Katz miestnemu šéfovi sovietskych tajných služieb Leonidovi Izakovičovi Ejtingonovi (vlastným menom pravdepodobne Egenstein, rusky Леонид Эйтингон), krycie meno TOM. Práve Ejtingon zorganizoval v Mexiku na príkaz samotného Stalina zavraždenie Trockého Ramonom Mercaderom (krycie meno GNOME), ktorý si po dobre vykonanej práci odpykal dvadsaťročný žalár a odišiel do ... našej domoviny - Československa. (!). Zdá sa Vám to nemožné? Fakty ale hovoria pravý opak - v roku 1960 československá ŠtB zariadila na príkaz sovietskej tajnej služby  návrat Jacquesa Mornarda alias  Ramona Mercadera z Mexika do ZSSR. Mercader žil pravdepodobne pod krycou identitou s bolívijským pasom v Prahe, na II.poschodí obytnému domu v Nekázance č. 8. V tom čase si penzionovaní sovietski agenti s obľubou vyberali kde strávia kľudnú penziu, za predpokladu, že sa jej dožijú, však áno. Praha bola v tom čase onou vysnívanou destiláciou v rámci socialistického bloku. Ale vráťme sa k André Simonovi, ktorého vo svojej depeši spomína americký konzul v Mexiko City, ktorý v utajenej depeši do Washingotnu uviedol nasledovné: „Je vskutku na pováženou, že vedoucí stalinisté se stěhují do Mexika a ne do Ruska, které je mnohem blíž Francii, kde téměr všichni jmenovaní dosud žili.". V inej tajnej depeši z roku 1943, týkajúcej sa Katza je uvedené nasledovné: "Na nedávném kongresu latinsko-amerických dělníků v Havaně na Kubě (!) Otto Katz vystupoval jako mexický delegát .... Z důvěrného pramene se dovídáme, že se Katz svěřil svým blízkým přátelům, že rozpuštění koministické internacionály je jenom na papíře (!) A že se to muselo stát, protože Spojené státy se pravděpodobně ocitnou ve válce se Sovětským svazem pro neshody o poválečné plány". (Zdroj: Uss National Archives, 800.00B Katz, Otto/15) .

Iba pripomínam, že uvedené informácie v roku 1943, teda v čase, kedy bola vskutku formálne Kominterna rozpustená mohol mať iba špičkový ruský agent, ktorý vedel a predpovedal „studenú vojnu". Zdá sa, že Katz vedel skutočne veľa, čo neskôr predznačilo jeho pohnutý osud....

Priame dôkazy o Katzovej účasti na vražde Trockého chýbajú. Je však nesporné, že Simone-Katz v čase zavraždenia Trockého pobýval v Mexiku pod priamym velením Leonida Ejtingona šéfa operácie UTKA (Kačica) čo bol krycí názov pre operáciu, ktorá mala za cieľ fyzickú likvidáciu Leva Trockého. Či sa však priamo 20. augusta 1940 Katz zapojil do realizácie tejto akcie, ktorej výsledkom bol cepín zabodnutý do Trockého hlavy o tom doposiaľ zverejnené dokumenty zatiaľ mlčia.

Návrat do vlasti

Podľa niektorých prameňov už vo februári 1945 prichádza Otto Katz spolu s ďalšími sovietskymi agentmi NKVD do Československa. Podľa iných prameňov sa Katz objavuje v Prahe s kolegom-novinárom-špiónom NKVD Kischom až 21. marca 1946. Jeho kariéra je vskutku obdivuhodná - v Prahe sa stáva vedúcim zahraničného oddelenia hlasnej trúby Komunistickej strany Československa - denníka Rudé právo. Zúčastňuje sa Mierovej konferencie v Paríži, kde sa objavuje ale malý mráčik nad jeho raketovým postupom. Práve Vjačeslav Michajlovič Molotov (rusky: Вячеслав Михайлович Молотов), minister zahraničných vecí ZSSR, pravá ruka Stalina sa opýtal Slánskeho v prítomnosti Clementisa na úlohu, ktorú má Simone na konferencii. Urobil tak ale veľmi neúctivo, ba priam útočne: "Čo to robí tento svetobežník?". Žeby samotný generalisimus Stalin poňal voči Katzovi podozrenie a pripravoval jeho zbavenie? Písal sa rok 1946 a pozícia Katza zatiaľ ostáva neotrasená.

Pomoc Kimovi Philbymu

O to podivnejšie sa zdá fakt, že Simone bol zapletený aj do pomoci najúspešnejšej sovietskej špionážnej skupiny vo Veľkej Británii tzv. Cambridskej päťky (anglicky Cambridge Five) v zložení: Philby, Burgess, Maclean, Blunt a Cairncross. (všetko ako inak, bezúhonní študenti, vo voľnom čase agenti sovietskej tajnej služby). O ich činnosti boli už popísané hory kníh a príbeh bol viackrát sfilmovaný s veľkým úspechom. Čo však doteraz nikde nezaznelo, je skutočnosť, že práve Katz sprostredkoval pre člena „päťky" Guya Burgessa spojenie s jeho homosexuálnym milencom Eduardom Pfeifferom. Teda práve Katz bol onou spojkou dôležitým pojítkom a mal rozhodujúci vplyv na získanie tejto super dôležitej päťky špiónov z univerzity v Cambridge pre prácu v prospech ZSSR.

Krčmaňská aféra

V roku 1947 dostali traja nekomunistickí ministri Zenkl, Masaryk a Drtina zaujímavé balíčky označené ako voňavky. V skutočnosti obsahovali výbušninu, ktorú sa podarilo včas zlikvidovať. Oficiálnou verziou sa stala tá, že celá aféra bola pripravená národnými socialistami s cieľom zdiskreditovať komunistov. Udalosť dostala neskôr názov Krčmaňská aféra. Avšak podľa E. H. Cookridgeho autora knihy Spy Net „bol za celú akciu zodpovedný práve Katz". Uvedené udávam iba na dokreslenie, pretože o jeho priamej účasti neexistujú žiadne iné priame dôkazy.

Smrť Jana Masaryka

Ako je všeobecne známe Jan Masaryk skonal v noci z 09 na 10. marca 1948. Oficiálne vyšetrovanie príčiny smrti v roku 1948 hovorilo jasne: samovražda. Ale bolo tomu tak skutočne? A akú úlohu zohral pri jeho smrti Otto Katz? Bol práve on oným vykonávateľom?

Nechajme prehovoriť fakty, ktoré do seba pekne zapadajú. 02. novembra 1949 pracovníci československej rozviedky uniesli z Viedne istého agenta SD a konfidenta Gestapa Vávru-Staříka, neskoršieho partizánskeho veriteľa na južnej Morave. (Však to poznáme zo Slovenska - najprv gardista potom komunita a neskôr vzhľadom ku skutočnosti, že dotyčný/á príliš veľa vedeli o oboch režimoch  nasledovala logická koncovka -  šibenica.)

Rovnica bola aj v tomto prípade podobná. Josef Vávra-Stařík bol použitý ako úspešný „svedok" v procese H - s Miladou Horákovou. Neskôr, keď už stratil svoju cenu a stal sa  nepoužiteľným bol dňa 26. 08. 1953 popravený.

Predtým však povedal svojím vyšetrovateľom na Pankráci mnohé zaujímavé veci ako napríklad .... že, to bol práve on, ktorý vyslal z amerického sektora vtedajšieho západného Nemecka skupinu ľudí vedených  Milanom Chocom, ktorá mala uniesť do zahraničia alebo v horšom prípade zastreliť majora ŠtB Augustina Schramma, bývalého sovietskeho agenta. Údajne to mala byť pomsta za to, že práve Schramm vyhodil Masaryka z okna.

Kto bol major Schramm? Šéf partizánskeho oddelenia ÚV KSČ, agent NKVD, teda kolega nášho známeho Otta Katza. Podľa zistenia z českého Úřadu pro vyšetřovaní zločinů komunismu policie ČR, práve Vavra-Stařík viedol skupinu bývalých partizánov, ktorá údajne na základe príkazu Rudolfa Slánského, vtedajšieho generálneho tajomníka KSČ navštívila v noci z 9-teho na 10-teho marca 1948 tajne Jana Masaryka, aby proti nemu v jeho byte našla kompromitujúce materiály - a nešťastný minister pre nimi utiekol na parapet odkiaľ „nešťastnou náhodou" spadol. K ďalším štyrom „partizánom" patrili práve spomínaný Augustin Schramm, Oldřich Kojecký, Jan Hradil a Vilém Krajčovič.

Zdeněk F. Šedivý tvrdí, že do akcie boli zapojení aj ďalší: veriteľ ŠtB Bedřich Pokorný, Bedřich Geminder a šéf V. oddelenia ministerstva obrany ČSR Bedřich Reicin. Šedivý ďalej tvrdí: "Schramm mal dvom zabijakom zabezpečiť prístup do Masarykovho bytu. Mali to byť dvaja pracovníci NKVD (jeden z nich Otto Katz? - autorská poznámka) vyslaný do Prahy špeciálne na tento účel".

Je však veľmi ťažko poznať pravdu, pretože z vraždy majora Schramma bol „usvedčený" Miloslav Choc, který sa začiatkom apríla 1948 vrátil do ČSR z utečeneckého tábora v Rezne, (Regensburg) odkiaľ bol vyslaný práve Vávrom-Staříkom. V procese, ktorý sa rozrástol na prelome rokov 1948-1949 do značných rozmerov boli Miroslav Choc spolu s priateľom Slavojom Šádkom odsúdení k trestu smrti a 19 februára 1949 popravení.

MUDr. Teplý, ktorý prvý vyšetroval nehybné Masarykové telo vo svojej záveti uviedol, že ... „vyšetřování v Černínském paláci řídil ministr vnitra Václav Nosek, státní tajemník dr. Vlado Clementis a neznámý muž, který vydával rozkazy. Tímto neznámým mužem byl André Simone, vlastním jménem Otto Katz, agent ČEKY, který se po skončení druhé světové války vrátil do Prahy jako plukovník NKVD. Žena MUDr. Teplého dostala od svého manžela dopis na rozloučenou. Sama pak také později spáchala sebevraždu."

Indícií, že za vraždou Jana Masaryka stál práve Otto  Katz je niekoľko:

1) Jan Havel v publikácii Smrt Jana Masaryka očima kriminalisty, na str. 113 v strede textu tvrdí, že „... touto hnusnou vražednou akcí byly pověreni agent KGB Gustav Schramm a Jarin Hosek alias Bauer, oba parašutisté ze SSSR. Celou akci vedl - resp. řídil na příkaz „Centra" z Moskvy, agent, krycím jménem Otto Katz alias André Simone, později popravený se Slánskym...".

2) František August v publikácií  Ve znamení temna: Sovětská špionážní a podvratná činnost proti Československu v letech 1918 - 1969 na str. 181 v dolnej časti strany tvrdí, že:         "Dalším ochotným vykonavatelem moci MGB v Československu byl už zmíněný major Schramm. Existuje důvodné podezření, že se v březnu 1948 podílel spolu s André Simonem (agent Katz) na vraždě ministra zahraničných věcí Jana Masaryka."

Podľa ďalšej verzie od plukovníčky Jelizavety Paršinovej, ktorá pod krycím menom Marie Kovalíková prišla s mnohými ďalšími ruskými „emigrantmi" do ČSSR a pracovala v Karlových Varoch vyhodili chudáka Masaryka z okna jej kolegovia - bývalý generál Michail Belkin sa chválil, že to bol on so svojím kolegom Bondarenkom.

Michail Iljič Belkin (rusky Михаил Ильич  Белкин) bol od júna 1947 náčelníkom spravodajskej Strednej skupiny sovietskych vojsk v Rakúsku a Maďarsku, hlavný poradca MGB ZSSR vo východnej Európe. Osobne riadil  SMERŠ - Smrť špiónom (rus. СМЕРШ  - Смерть шпионам). SMERŠ boli zvláštne jednotky sovietskej vojenskej kontrarozviedky. Ich hlavnou úlohou bolo odhaľovanie zradcov a kolaborantov v radoch Červenej armády.

Že sa akcia proti Masarykovi uskutočnila v réžii NKVD o tom iste niet pochybností, ale nie je veľmi pravdepodobné, že by sám osobne Belkin realizoval takúto riskantnú operáciu, skôr touto úlohou niekoho poveril. (žeby Katza?)

Žiaľ poznať pravdu o smrti Jana Masaryka bude veľmi ťažké, popravení boli totiž všetci hlavní svedkovia: Miloslav Choc, Slavoj Šádek, Josef Vávra-Stařík, Vladimír Clementis, Oto Fischl, Josef Frank, Bedřich Geminder, Bedřich Reicin, Rudolf Slánský, Otto Šling, Karel Šváb, Osvald Závodský a náš hlavný aktér André Simone-Katz.

Otto Katz a Marlene Dietrich

Podľa Diany McLellan, autorky knihy:  The Girls: Sappho Goes to Hollywood bol Otto Katz prvý manžel Marlene Dietrich. (!). Je všeobecne známe, že Marlene Dietrich bola nemecko-americká herečka a speváčka nemeckého pôvodu. Bola jednou z prvých nemeckých herečiek ktoré sa presadili v Hollywoode. V roku 1933 emigrovala do USA a v roku 1939 získala americké štátne občianstvo.  Bola aj ona sovietskou špiónkou? Fantastická predstava? Ani veľmi nie, ak si uvedomíme, že sa obaja poznali - Katz začal svoju divadelnú kariéru v pokladni divadla v Tepliciach, kde Marlene Dietrichová, pracovala ako začínajúca herečka.

Ako ďalej uvádza Diana McLellan, Dietrichová sa Ottovi Katzovi zaviazala, že pomôže financovať jeho antifašistickú činnosť. (alebo prosovietsku? - poznámka autora blogu) To by aj zapadlo do presného scenára - Ulrich prichádza do Hollywoodu práve v roku 1935 a za pomoci „známej" z Nemecka Dietrichovej - zakladá Antinacistickú ligu, ktorá bola proforma organizáciou, „odštepným závodom" NKVD v Los Angeles.  Až príchod Ronalda Regana začínajúceho hollywodského odborára začal preverovanie činnosti tejto organizácie, ale to je už iný príbeh.

Vyvstáva tu však ďalšia otázka či azda dcéra Marlene Maria Riva bola  ich spoločným dieťaťom? Dietrichová sa  k tomu nikdy nevyjadrila ale na internetovej stránke  http://www.marlene.com/news16.pdf." je uvedené, že  :" ... A potom otehotnela. ... Marlene jasne povedala, že Otto [Katz], bol otec dieťaťa, ktoré porodila 12. decembra 1924." Toľko k údajnému sobášu Katza so slávnou nemecko-americkou herečkou.

Epilóg

Vedel dlhoročný agent Kominterny, že sa pohybuje na tenkom ľade? Domnieval sa, že oddaným plnením úloh v prospech Moskvy si zabezpečí zázemie? Je veľmi ťažké odpovedať na túto otázku. Zrejme si to uvedomil, keďže sa aktívne podieľal na vraždách iných komunistov a nekomunistov.

V roku 1963 bol Otto Katz rehabilitovaný a v období Pražskej jari v roku 1968 mu bol prezidentom Ludvíkom Svobodom udelený in memoriam Rad republiky, ktorý prevzala vdova Ilsa Katzová - Simonová. Je veru veľmi otázne či si takúto poctu oddaný špión Moskvy vôbec zaslúžil.

Stručný výťah medzníkov života Otta Katza

 

27. 05. 1895 - Eduardovi a Otílii Katzovým sa narodí syn Otto v juhočeskej Jistebnici

1924 - mladý Otto nastupuje do redakcie ľavicového časopisu Das Tagebuch

1929 - na odporúčanie Münzenberga odchádza na školenie do Moskvy - začína jeho kariéra v NKVD

1929-1933 (?) Pod vedením Michaila Markoviča Borodina sa spolu s Egonom Ervinom Kischom zaúča svojmu novému remeslu v čínskej Šanghaji

1933 - spolu s Münzenbergom odchádza do Paríža kde zakladajú spoločne antifašistické vydavateľstvo Editions du Carrefour.

1935 - za pričinenia spoluautorstva NKVD vydáva knihu Hitler v Španielsku (Hitler en Espagne).

1935 - prvý krát navštevuje USA, zakladá v Hollywoode Antinacistickú ligu - skrytú organizáciu sovietskej tajnej služby + verbuje agentov v prospech Moskvy

1940 - vydáva druhú knihu o páde Francúzska J´accuse! (Žaluji)

1940 - pomáha Münzenbergovi utiecť z internačného tábora  a zároveň ho na príkaz NKVD  pravdepodobne zavraždí - dôkazy k tomuto činu ale stále chýbajú.

1940 - pod menom „Ulrich" riadi najdôležitejších sovietskych rezidentov vo Washingtone - Algera Hissa, Harryho Dextera Whitea,  Laurenca Duggana aWhittakera Chambersa

1940 - na príkaz Moskvy plní ďalšiu špeciálnu úlohu - vyhľadáva Chambersových známych, aby zistil jeho adresu za účelom „presvedčiť ho aké vhodné je ísť na konzultácie do Moskvy".

1939 - 1940 - Dorothy Thompsonová odhaľuje FBI jeho identitu, Katz zmení pobyt a mieri do Mexika

1940 - pod priamym vedením Leonida Ejtingona spolupracuje na ďalšej zvláštnej úlohe - pláne na zavraždenie Leva Trockého.

1943 - vystupuje v Havane na Kube ako mexický delegát na kongrese latinsko-amerických robotníkov

1945 - vracia sa do Československa, stáva sa vedúcim zahraničného oddelenia denníka Rudé Právo (tzv. práca v krycej firme)

1946 - Vjačeslav Mototov sa sťažuje Vladimírovi Clementisovi na Mierovej konferencii v Paríži na prítomnosť André Simona

1947 -je podľa istých zdrojov hlavným organizátorom výbušných zásielok v tzv. Krčmaňskej afére

09-10. 03. 1948 - spolu s Augustinom Schrammom, kolegom z NKVD pravdepodobne vyhodí Jana Masaryka z okna, na druhý deň po náleze tela po prevzatí vyšetrovania príslušníkmi ŠtB riadi celú akciu a odnáša kompromitujúce doklady

1951 - posiela list Klementovi Gottwaldovi, kde žiada pre „Slánskeho bandu" najprísnejší trest

Leto 1952 - je zatknutý a obvinený, že je „židovský buržoázny nacionalista a anglický (!) špión"

03. 12. 1952 - je popravený spolu s ďalšími 10-timi odsúdenými v tzv. „procese s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánskym"

30. apríla 1968 - prezident Ludvík Svoboda udeľuje André Simonovi in memoriam Rad republiky.

Použitá literatúra a pramene:

František August & JAB: Ve znamení temna: Sovětská špionážní a podvratná činnost proti Československu v letech 1918 - 1969, Votobia Praha, 2001

London, Arthur: Doznání, Československý spisovatel Praha, 1990, str. 51

Pacner, Karel: Československo ve zvláštních službách, díl III. - 1945-1961, Pohledy do historie československých výzvědných služeb 1945-1961, Themis Praha 2002

Mastný Vojtěch: Studená válka a sovětský pocit nejistoty, 1947-53, Stalinova léta, Aurora, Praha, 2001 str. 171 k nej poznámka č. 11 - str. 276

Hrubý, Petr: Nebezpeční snílci, Australská levice a Československo, Stilus Brno, 2007

Medveděv, Žores: Stalin a židovský problém, nová analýza, Stilus Brno, 2005

Havel, Jan: Smrt Jana Masaryka očima kriminalisty, Lípa, Vizovice 1998 str. 89-91

Kolektív: Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánskym, Ministerstvo spravodlivosti, Orbis, Praha 1953 (slovenský preklad - str. 221-244 výsluch obvineného André Simona).

Chambers, Whittaker: Svědek, Občanský institut, Praha, 2005 - state týkajúce sa agenta „Ulricha"

Simone, André: J´accuse! (Žaluji) O těch, kdož zradili Francii, Svoboda, Praha, 1947

Koch, Stephen: Double Lives: Spies and Writers in the Secret Soviet War of Ideas Against the West. (New York: Free Press, 1994), (výňatky z internetu - česky a slovensky zatiaľ nevyšlo)

Weinstein, Allen a Vassiliev, Alexander: The Haunted Wood: Soviet Espionage In America the Stalin Era, Random House Publishing Group, 2000

http://www.nsa.gov/public_info/declass/venona/mar_1944.shtml

http://www.fbiarchive.com/Viewer.aspx?img=54699588_clean&firstvisit=true&src=search¤tResult=0¤tPage=0

http://homepages.nyu.edu/~th15/navasky.html

http://www.etvnet.de/media/83900/Razvedka-o-kotoroj-znali-nemnogie-Leonid-Ejtingon

http://web.mvcr.cz/archiv2008/policie/udv/publik/masaryk.pdf

http://www.marlene.com/newsletter/news16.pdf

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ako sa dá objednať vládny vrtuľník na súkromnú svadbu

Na svadbe vysokého funkcionára bol policajný vrtuľník. Ministerstvo ukázalo výpis, že zaň bolo zaplatené. Faktúra chýba.

KOMENTÁRE

Kiskova cena za rodinu sa dá vyčísliť na lety

Čo ak sa na celú vec pozrieme ako na problém zosúlaďovania práce s rodinou.


Už ste čítali?