Prečo zlyhal Abwehr vo Veľkej Británii počas II. svetovej vojny?

Autor: Artúr Soldán | 13.4.2009 o 16:25 | Karma článku: 8,21 | Prečítané:  3754x

Wilhelm Franz Canaris: narodený 1. januára 1887, Aplerbeck, † - 9. apríl 1945, Flossenbürg, od roku 1935 šéf  Abwehru, nemeckej tajnej spravodajskej služby. Priamo riadil a organizoval operáciu Seelöwe (morský lev), ktorej cieľom bolo vylodenie nacistov vo Veľkej Británii. Počas svojej kariéry v Abwehre mal neustále konflikty s Reinhardom Heydrichom, šéfom konkurenčnej bezpečnostnej služby SS - Sicherheitsdienstu (v skratke SD) ktorý ho upodozrieval z „dvojitej hry".  Heydrich vo funkcii ríšskeho protektora pre Čechy a Moravu zatkol britského agenta Pavla Thümmela, ktorého Canaris úpenlivo bránil, s tým, že pracuje pre Abwehr. Zostal tu však veľký tieň pochybností, a Heydrich sa až do svojej smrti domnieval, že Thümmel bol oným utajeným kontaktom Canarisa v MI6. V súvislosti s atentátom na Heydricha sa objavila zaujímavá teória, že atentát na neho mal byť iba „doplnkovou" akciou, ktorá mala udržať najlepšieho dvojitého agenta Canarisa na čele Abwehru.

Admirál Wilhelm Canaris šéf AbwehruAdmirál Wilhelm Canaris šéf Abwehru

 

Prečo zlyhal Abwehr vo Veľkej Británii počas II. svetovej vojny?

V hlavných úlohách sa v týchto neľahkých časoch zúčastnili:

Stewart Menzies: narodený 30. januára 1890, † 29. mája 1968, bol riaditeľom MI6, britskej spravodajskej služby počas II. svetovej vojny. Počas vojny sa zaslúžil o rozšírenie vojenského spravodajstva o kryptografické oddelenie v Bletchley Parku. (odhalenie kódového prístroja ENIGMA)  V roku 1943 sa stretol tajne s Canarisom a Willliamom Donovanom, šéfom OSS (predchodcu dnešnej CIA). Na tejto schôdzke predstavil Canaris Menziesovi plán na odstránenie Hitlera a uzatvorenie separátneho mieru na západnej fronte. Menzies bol tejto dohode naklonený avšak americký prezident Roosevelt ju odmietol.

Wilhelm Franz Canaris: narodený 1. januára 1887, Aplerbeck, † - 9. apríl 1945, Flossenbürg, od roku 1935 šéf  Abwehru, nemeckej tajnej spravodajskej služby. Priamo riadil a organizoval operáciu Seelöwe (morský lev), ktorej cieľom bolo vylodenie nacistov vo Veľkej Británii. Počas svojej kariéry v Abwehre mal neustále konflikty s Reinhardom Heydrichom, šéfom konkurenčnej bezpečnostnej služby SS - Sicherheitsdienstu (v skratke SD) ktorý ho upodozrieval z „dvojitej hry".  Heydrich vo funkcii ríšskeho protektora pre Čechy a Moravu zatkol britského agenta Pavla Thümmela, ktorého Canaris úpenlivo bránil, s tým, že pracuje pre Abwehr. Zostal tu však veľký tieň pochybností, a Heydrich sa až do svojej smrti domnieval, že Thümmel bol oným utajeným kontaktom Canarisa v MI6. V súvislosti s atentátom na Heydricha sa objavila zaujímavá teória, že atentát na neho mal byť iba „doplnkovou" akciou, ktorá mala udržať najlepšieho dvojitého agenta Canarisa na čele Abwehru.

Predohra

Začiatkom roku 1935 po prevzatí Abwehru Canarisom sa podľa jeho slov začala rodiť úplne iná tajná služba než ňou bola doposiaľ.

Cit. internet: „......Proto na první poradě s budoucími pracovníky svěřené složky 5. ledna 1935 rozhodně (Canaris-poznámka) prohlásil: "Pánové, to, co jsme až dosud v tajné službě dělali, nestálo za nic. Všechno se bude muset od základu změnit ..." A pak jim sdělil svou vizi. Nový abwehr by se měl podobat lidskému organismu: musí mít oči, uši, ruce a nohy...."

V roku 1937 pôsobilo v rámci Veľkej Británie niekoľko stoviek (...!...) nemeckých agentov a sieť Abwehru tu bola rozdelená na tzv. dve hlavné skupiny. Prvá skupina „agentov" boli nemeckí sluhovia, ktorí pôsobili ako pomocníci v britských rodinách. Ich pridruženou náplňou práce okrem pomoci v domácnosti bolo prehľadávanie vreciek svojich pánov a snorenie po domoch za účelom získania zaujímavých dokladov potrebných pre obsadenie Británie. Tieto tzv. malé ryby majú odpútať pozornosť britských orgánov od tzv. druhej siete profesionálnych špiónov, ktorý sa „zobúdzajú" a začínajú pracovať až po vyhlásení vojnového stavu medzi Treťou ríšou a Veľkou Britániou. Celkovo v rámci oboch sietí funguje a aktívne pôsobí viac ako 3.000 (...!...) špiónov a z tohto dôvodu si Canaris medlí ruky a usmieva sa.... ale.... tri dni po vyhlásení druhej svetovej vojny vykonajú britské bezpečnostné služby sériu záťahov, ktoré trvajú niekoľko týždňov, pričom tisícky policajtov preverujú viac ako 75.000 nemecky znejúcich (....!....) mien, pričom zaistia vyše 1.000 špiónov z prvej siete  a v rámci internačných táborov aby sa zvyšok nenudil skončí ďalších 6.000 podozrivých s priateľských vzťahov s Treťou ríšou. Canaris zrejme počítal, že tzv. nastrčení špióni s prvej siete skončia veľmi skoro, ale tri dni po začatí vojny, to zrejme nečakal, ibaže .... by spojencov sám informoval (....!....). Hitler zúri, pretože pri sérii záťahov je nielenže rozbitá celá prvá sieť ale aj celá druhá sieť... profesionálnych špiónov, za vinu to dáva ako inak Canarisovi, ten sa ale bráni, že „....zrejme prišlo k prezradeniu....". Mladí zatknutí špióni odhodlaní slúžiť myšlienkam nacizmu sa „školili" v ústrednej škole Abwehru v Hamburgu a absolvovali kurzy Hansa Schutza, ktorý ich učili obliekať, jesť, piť a spať, aby vyzerali ako praví Angličania, obzvlášť dômyselný bol tzv. trik so sporiteľnými knižkami, kde bolo mladým špiónom poradené, aby svoje finančné prostriedky uložili do banky a následne išli ohlásiť stratu na polícii. Vraj takýmto „trikom" mali urobiť dojem na políciu, ktorí si váži „pravých" Angličanov podľa výšky ich bankového konta. Prečo však mladí žiaci neposlúchli tieto rady? Niektorí aj áno, ibaže Hans Stultz, absolvent Oxfordu pracuje pre britskú MI5 a tak sú všetci nemeckí špióni sledovaní od návštevy policajnej stanice. Smola? No tak už to v špionáži chodí.

Príbehy chytených nemeckých agentov

Ďalší nemeckí „super špióni" Karl Meier a Rudolph Waldberg sú vysadení z lode na pobreží Anglicka v noci 02. 09. 1940. Vzhľadom k tomu, že plavba loďou dáva zabrať a pri nej, ak tak dobre od mora fúka chladný severák  riadne vyschne v krku Meier nelení a vyhľadá najbližší „pub" a požiada pred 9. ráno o pohár ovocného vína, veď čo už keď je v Anglicku, nech to oslávi. Následne je obesený 10. 12. 1940, v inštruktážnej škole Abwehru mu nepovedali, že vo Veľkej Británii sa krčmy otvárajú až o 10.00 hod. Náhoda? To sotva. Waldberg je zaistení krátko po Meierovi z dôvodu, že (...!...) nevedel vôbec anglicky, čo sa pri špionážnej práci v inak hovoriacej krajine zíde. Taktiež je obesený v ten istý deň ako Meier.

Ďalší nemecký špión Charles-Albert van den Kieboom, ktorí priplával s hore uvedenými kamarátmi do Anglicka je obesený až 17. 12. 1940. Dôvod? Vylodil sa priamo pri posádke anglického námorníctva. Anglicky vie, ale má žiaľ matku japonku, šikmé oči, pre špióna vo Veľkej Británii ťažká možnosť skrytia identity.

Ďalší zaujímavý špión, o ktorého mene sa literatúra nezmieňuje bol zadržaný na nádraží. Príčina? Pýtal si lístok, pokladník mu odpovedal, že stojí „ten and six", čím myslel desať šilingov a šesť pencí, špión však miestnu hantýrku až tak neovládal a tak zaplatil desať libier (....!...) a šesť šilingov, toľko v tom čase nestál v Anglicku ani najdrahší lístok na najväčšiu vzdialenosť. Zrejme sa chudák nestihol v Berlíne oboznámiť dokonale s anglickou menou.

Nemec Karl Theo Drueke, Švajčiar Werner Waelti a Wera Eriksonová, ruská emigrantka boli ďalšie želiezka v ohni nemeckého Abwehru usilujúci preniknúť do Veľkej Británie. Boli vylodení na pobreží 30. 09. 1940 ale žiaľ nevedeli, kde sa ocitli, tak sa na prvom nádraží opýtali v akom meste sú? Žiaľ ich zabudli informovať, že z bezpečnostných dôvodov od začiatku vojny boli zo všetkých nádraží odstránené informačné tabule s názvami miest.... „Kde to vlastne sme???" opýtala sa Viera na stanici... Zachránila si život iba tým, že podpísala spoluprácu s Angličanmi, Dreake a Waelti sú obaja obesení 06. 08. 1941.

Zaujímavý je tiež prípad nemeckého špióna, ktorého chytili v jednej z londýnskych reštaurácií, krátko na to ak sa výdatne posilnil, podal čašníčke potravinové lístky, ktorými ho v Berlíne vybavili, ibaže mu zabudli pripomenúť, že v Anglicku sa už potravinové lístky v tom čase nepoužívali...

Ďalší Canarisov vyzvedač stroskotal iba preto, že neodpovedal povozníkovi, ktorí si v noci splietol smer a pýtal sa ho na správnu cestu. Ďalší, ktorého meno sa nezachovalo chcel vo svojej horlivosti doraziť na miesto určenia čím skôr, takže ukradol pred pubom bicykel, chytili ho po necelom kilometri, pretože chudák zabudol, že v Anglicku sa jazdí vľavo...

Zhrnutie:

Boli skutočne nemeckí agenti vysadení v Anglicku tak naivní, bez akýchkoľvek bližších informácií o nepriateľovi a dali sa poľahky až amatérsky chytiť protivníkom? Alebo ten kto ich vysielal a stál na čele Abwehru  mal iné záujmy a sledoval tým sabotovanie operácie Seelöwe, pretože pracoval pre druhú stranu??? V ďalšom texte sa zameriame na obe možnosti a skúsim Vám ponúknuť svoj pohľad na pôsobenie Canarisa v Abwehre.

 

Príbeh nemeckého agenta Tylera Kenta

Ak by tohto skvelého agenta Abwehru nechytili zapísal by sa do histórie ako najúspešnejší nemecký agent všetkých dôb... Je tu však to ak... Tyler Kent bol Američan, vyštudoval na Prinstone a Sorboni. V októbri 1939 nastupuje do šifrovacieho oddelenia na americkom veľvyslanectve v Londýne, vo veku 27 rokov, dohovorí sa plynule siedmymi jazykmi. Nadväzuje známosti s anglickými fašistami kde sa zoznamuje so svojou budúcou milenkou barónkou Volkovovou. Anna Volkovová je dcérou ruských emigrantov a dokáže si mladého Kenta omotať okolo prsta, medzi rečou mu povie, že jej cieľom je čím skôr ukončiť túto vojnu, k tomu aby mohla túto úlohu zrealizovať jej stačí vskutku málo - fotokópie dôležitých dokumentov, ku ktorým má Taylor na americkom veľvyslanectve prístup. Až na  norimberskom procese v roku 1945 priznáva admirál Raeder, generál Jodl že až do mája 1940 bola celá nemecká stratégia založená na informuáciách od Tylera Kenta. Najvyššie nemecké velenie v tomto období dostávalo kópie takmer všetkých správ medzi Londýnom a Washingtonom, z ktorých Nemci poznajú silu britskej armády, jej rozmiestnenie, jej ofenzívne a defenzívne plány. Ak by Tyler pokračoval vo svojej činnosti aj po roku 1941 je ťažké si predstaviť ako by dopadol osud Veľkej Británie, ale história nepozná ak .... Vzhľadom na ku skutočnosti, že barónka Volkovová je sledovaná britskou službou MI6...britský agent, ktorý mal jej sledovanie na starosti sa nestačí čudovať, že viaceré milostné stretnutia Kenta a Volkovovej končia v fotografickom obchode, fotograf, ktorý nie je do celej akcie zasvätený, povie, iba že americké veľvyslanectvo mu preukazuje vskutku veľkú česť, že si neho necháva vyvolávať niektoré dokumenty, ako inak s označením prísne tajné. Ako málo stačilo..... a 18. 05. 1940 sú obaja zatknutí. Ako neskôr MI6 a americké veľvyslanectvo zisťujú Kent vydal do Berlína americký diplomatický kód (...!...), čo umožnilo Nemcom počas celej doby dešifrovať poštu medzi veľvyslanectvom a vládou USA. Kent bol odsúdený na 7 rokov väzenia je prepustený v roku 1945, Volkovová dostala 10 rokov na slobodu vkráča v roku 1946.

Činnosť Canarisa pred vojnou s Veľkou Britániou

Aby sme vedeli detailnejšie a podrobnejšie pochopiť počínanie admirála Canarisa, treba si dôkladne pozrieť na jeho pôsobenie na čele Abwehru v rokoch 1938-1940.

Podrobnosti o jeho „diplomatických aktivitách" sú značne zaujímavé.

V októbri 1939 Jozeph Müller, Canarisova pravá ruka odchádza do Vatikánu a naviaže tu kontakt s belgickými a anglickými diplomatmi (!). Upozorní Brusell a Haag, že Hitler sa ich chystá  napadnúť. 1. mája 1940 informuje opäť Müller istého belgického diplomata, že útok bol stanovený na 10 mája. Diplomat túto správu odošle otvorenou (!) poštou, ale Brusel jej neverí, žiaľ správu zachytí Gestapo a informuje o tom priamo Hitlera. Ten nariadi Canarisovi aby zistil viníka. Canaris poverí vyšetrovaním „úniku informácií" Müllera, ktorý po čase referuje, že „nezistil vinníka úniku informácií".

Dňa 28. 02. 1940 informuje Canarisov zástupuca plukovník Oster svojho priateľa J. G. Sasa, holandského vojenského atašé v Berlíne o chystanej vojenskej ofenzíve do Dánska a Nórska. Príde k nej 9. marca 1940. Sas predá túto informáciu dánskemu námorníctvu, ktoré  ju oznamuje do Kodane, tam ale správe neveria a považujú ju za nepravdepodobnú.

Ďalej v júni 1940 Müller informuje po svojom návrate z Vatikánu jedného anglického diplomata o pláne nemeckého velenia na inváziu do Anglicka. Nemôže však uviesť deň, pretože ten nie je napevno stanovený. Ale Churchill neskôr s nad sádzkou napíše vo svojich pamätiach, že vedel o Otarii, čo bol krycí názov pre inváziu do Veľkej Británie ešte skôr ako nemecký generálny štáb.

Neskôr informuje Müller Londýn o presnom dátume, kedy začne operácia Barbarossa - prepadnutie ZSSR.

V marci 1941 upozorňuje priamo Canaris Juhosláviu, že čoskoro nemecká armáda rozpúta operáciu Trest. (Marita).

V októbri 1941 upozorňuje Canaris Švajčiarov, že Hitler čoskoro napadne aj tento neutrálny štát, švajčiarsky generálny štáb podnikne také opatrenia, že Hitler od tejto operácie neskôr upúšťa.

Je vôbec možné, že by šéf tajnej služby Nemeckej ríše bol taký naivný a priamo informoval spojencov? Aarons Mark a Loftus, John v knihe Operace Ratlines, (šokujúci fakta o nacistických sitích upředených Vatikánem a vyzrazených západními zpravodajskými službami Moskvě) tvrdia, že na čele tzv. „vatikánskej čiernej kapely" bol práve Canaris, ako dvojitý agent, ktorý už od roku 1938 pracoval priamo pre Veľkú Britániu. cit.:" ...černá kapela původně sestávala z vysokých důstojníků wermachtu a v určitém období ji řídil admirál Canaris..." str. 248 v dolnej časti textu

Boj Abwehru a Sicherheitsdienstu (SD) vo vnútri Nemeckej Tretej ríše

Pre bližšie pochopenie situácie vo vtedajšom bezpečnostnom aparáte Tretej ríše si je potrebné uvedomiť, že Abwehru (vojenskej rozviedke) dýchala neustále na krk Heydrichova tajná služba SD, ktorá chcela prebrať nástupníctvo a snažila sa poukazovať na časté chyby Abwehru u Hitlera, tak aby bol vodca ochotný vytvoriť jednu ucelenú tajnú službu pre celú ríšu, čo sa podarilo až 18. 02. 1944 Walterovi Schellenbergovi, nástupcovi Canarisa v Abwehre. Medzi oboma tajnými službami vládla skrytá či otvorená rivalita po celú dobu ich existencie, Heydrich tušil o dvojitej hre viacerých čelných predstaviteľov Abwehru ale to zatiaľ nemohol dokázať. Vedel však o rokovaniach, ktoré absolvoval Müller v Taliansku, jeho stopy sa síce podarilo zahladiť, keďže sám viedol vyšetrovanie, ale podozrenie tu zostalo. Mal informácie o tom,  že niekto z Abwehru vyzradil dátum západnej ofenzívy a akcii proti Nórsku. Z akej príčiny teda Heydrich, ktorý mal nesporne omnoho väčšiu moc a výsadnejšie postavenie v Tretej ríši neutekal ihneď za Hitlerom, aby dal Canarisa popraviť a jeho tajnú službu odstaviť na druhú koľaj? Azda hlavne z tej príčiny, že „genealogické" oddelenie Abwehru vypátralo, že babička Heydricha menom Sára (...!...) je čistá židovka. Heydrich síce urobil všetko preto, aby sa tieto údaje nedostali na svetlo sveta, a síce zničil matriky, ktoré sa jej týkali, dokonca dal odstrániť aj  jej náhrobok, ale ani jedno z týchto opatrení nedokázalo zabrániť tomu, že Canaris tieto informácie zhromaždil a uložil do tajného trezoru. Bolo by to pre Heydricha v tejto dobe asi znamenalo veľmi strmý pád a istú popravu, ak by sa dozvedel Hitler, že jeden z jeho hlavných spolupracovníkov,  nemá čistý árijský pôvod, ako to o sebe s obľubou stále vyhlasuje. To je tá zbraň, ktorá nedáva Heydrichovi späť a preto s útokom proti Abwehru vyčkáva. Ale koncom roku 1941 objavuje Gestapo a SD prípad dôstojníka pražskej pobočky Abwehru, ktorý už vyše dvoch rokov zásoboval informáciami české podzemné hnutie, ktoré uvedené poznatky ihneď odosielalo do Londýna. Od tohto okamihu sa rozhodol aj napriek kompromitujúcim informáciám v Canarisovom trezore zaútočiť priamo na vojenskú tajnú službu. Oným dôstojníkom Abwehru bol československý agent A-54 Paul Thümmel. 18. 05. 1942 preto  zvoláva Heydrich do Prahy čelných predstaviteľov SD a Abwehru, aby prejednali „Nové usporiadanie spolupráce medzi bezpečnostnou službou a tajnou službou". Tu Heydrich otvorene vyhlási, že dvojitým agentom odhaleným SD bol agent Abwehru Thümmel. Canaris odchádza z tejto schôdzky porazený, ako najväčší ústupok možno vnímať skutočnosť, že Abwehr postúpil svoje výlučné právo na zahraničnú politickú tajnú službu v prospech SD. Heydrich sa však teší z úspechu iba necelých 10 dní - 27. mája 1942 je zavraždený československými výsadkármi riadenými z Londýna. Je tu však zvláštna časová zhoda atentátu na ríšskeho protektora a odstavením Canarisa. Bol to práve Thümmel, ktorý nepriamo zachránil Canarisa? Neboli to práve jeho správy o rastúcej vojenskej výrobe a stabilite v Protektoráte, ktoré pravidelne vysielal do Londýna, impulzom na akciu proti Heydrichovi? Neznamenal tento atentát predĺženie činnosti Abwehru a života Wilhelma Canarisa? Dáva to istú logiku: Canaris, ktorý  má kontakty v britskej tajnej službe, vidí, že jeho pozícia je silne otrasená a rýchlo si domyslí, že je to začiatok jeho pádu. Dáva signál do Londýna. V britskej MI6 samozrejme vedia, že nielen cenným informátorom o pripravovaných akciách nemeckej armády, ale jeden z tých predstaviteľov z ktorými sa počíta  pri vyjednávaní o separátnom  miere s Nemeckom, preto samozrejme majú Angličania eminentný záujem aby ostal stále v „hre" a tak skupina československých parašutistov dostane príkaz zavraždiť Heydricha.  Neskutočná predstava? Ak si spojíme možné nie malé problémy, ktoré by britská tajná služba odstránením Canarisa utrpela je to veľmi pravdepodobná teória o dôvodoch atentátu na Heydricha práve po odhalení Thümmela.

Natália Sergejevová

Alias agentka Abwehru Lily sa narodila v Petrohrade v roku 1912. Jej rodičia, krátko po VOSR v roku 1917 emigrovali do Francúzska. V 30-tych rokoch pracuje ako novinárka v Nemecku, kde sa dostával k priamemu interview s Hermanom Göringom. V januári 1940, krátko po obsadení Francúzska nemeckou armádou prikývne na spoluprácu s Abwehrom. Dostala sa do kontaktu s Felixom Dasselom, náborárom z Abwehru, s cieľom stať sa dvojitým agentom a dúfa, že bude poslaná do Londýna. Lily je neskôr vyškolená na písanie so špeciálnym perom, šifrovanie správ, Morseovu abecedu a do Londýna  je vyslaná aby mohla sledovať vybavenie a výstroj anglickej armády a identifikáciu vojenských cieľov v Anglicku. Cesta do Londýna pre Lily však nie až taká ľahká - najprv prejde do slobodného pásma vo Francúzsku, odtiaľ vďaka „pomoci" nemeckých úradov do Španielska. V Španielsku, ktoré  je síce na strane Hitlera sa dá požiadať o vízum do Veľkej Británie, veď čo nie je to problém, veď jedna z jej sesterníc, patrí do vyššej anglickej spoločnosti a vďaka nej dostáva miesto na Ministerstve informácií. Práve po likvidácii nacistických agentov vo Veľkej Británii v roku 1940 sa všetky nádeje nemeckých tajných služieb upierajú k Lily. Všetko vyzerá tak ako má byť - Lily je práve tým superšpiónom tajným želiezkom Abwehru, tromfom Canarisa pred Hitlerom, keby ale.... slečna Lily krátko pred svojím odchodom do Anglicka v roku 1940 nenavštívila v Madride britskú ambasádu a informovala tu prítomného zástupcu Inteligent Service, že si od roku 1940 priala aby sa mohla dostať do Londýna aby pomáhala pri oslobodení Francúzska (....!....), ale že nechcela prísť s prázdnymi rukami a tak prináša na anglickú ambasádu vysielačku z ktorej má posielať správy do Nemecka !!! Je až nepochopiteľné, že ďalší agent Abwehru počas celej doby svojho pôsobenia pracoval pre britov. Náhoda? To sotva.

Hans Sorensen

Ďalšou špionážnou štukou Abwehru, ktorá  pristála pri britských brehoch je Hans Sorensen. Tento ešte v roku 1936 uskutočnil operáciu, kedy fotografoval tajné dokumenty z trezora francúzskeho konzula v Hamburgu, u ktorého pracoval ako vrátnik. Neskôr vyhodil do vzduchu niekoľko anglických lodí kotviacich v neutrálnom Rotterdame a Antverpách. Sorensen je ale ako každý Nemec, tváriaci sa ako utečenec podrobený komplexnému výsluchu zo strany anglickej tajnej služby, pričom tvrdí že slúžil u 388. pluku pri Osle. Následne mu ukážu fotografiu tábora aby určil rôzne druhy budov, tie určí, ďalej mu položia otázku a ukážu druhú fotografiu, ktorá bola urobená pred nemeckých generálnym štábom v Osle, či spoznáva osobu, ktorá  je na fotke? Sorensen odpovedá, že nie, čím si zachraňuje život, podľa viacerých autorov bol na fotografii práve on (....!....). Nakoniec je Sorensen, ktorému síce nie je dokázaná špionáž v prospech Tretej ríše prepustený, ale až do konca vojny ostáva v internačnom tábore. Celá akcia so Sorensenom a jeho spolupracovníkmi však bola v Abwehre založená na úplne chybnom základe - jej organizátori si mysleli, že Sorensen bude zaradený do špeciálnych ženijných jednotiek, kde pracovalo značné množstvo nemeckých antifašistov, Abwehr však nevedel (?) že do týchto jednotiek sú zaraďovaní iba utečenci, ktorí sa dostali do Anglicka pre rokom 1939, nie neskôr.  (....!....).

Takto by sa dalo ešte pokračovať dlhšiu dobu, ale nechcem čitateľov môjho blogu unavovať výpočtom chýb Abwehru, skôr sa v závere zamerať na osobu Wilhelma Canarisa, šéfa tejto spravodajskej služby, bol teda za neúspechom Abwehru vo Veľkej Británii? Alebo bolo všetko inak?

- V novembri 1942 sa stretáva Canaris prostredníctvom Giseviusa s hlavným predstaviteľom americkej rozviedky (OSS - predchodca súčasnej CIA) Allenom W. Dullesom vo švajčiarskom Berne, na tejto schôdze ponúka uzatvorenie separátneho mieru s Nemeckom.

- V lete roku 1943 sa Canaris tajne stretol s generálom Stuartom Menziesom, šéfom British,  British Intelligence a Williamom J. Donovanom, šéfom  Úradu pre strategické služby (OSS) v Santandere v Španielsku. Na tejto schôdzke predstavil Canaris Menziesovi plán na odstránenie Hitlera a uzatvorenie separátneho mieru na západnej fronte. Menzies bol tejto dohode naklonený avšak americký prezident Roosevelt ju odmietol.

Doteraz neboli publikované hodnoverné dôkazy že Wilhelm Canaris pracoval pre britskú tajnú službu, avšak viaceré medzery v jeho životopise, jeho konanie počas rozhodujúcich chvíľ v II. svetovej vojny, dokazujú, že tomu tak mohlo byť. Je teda stále otázne, či za neúspechom operácie Seelöwe, ktorá smeroval k vylodeniu nacistov vo Veľkej Británii a za  neúspechom špiónov Abwehru na pôde Veľkej Británie stál sám Canaris. Je však príliš  mnoho náhod a zlyhaní v takej službe akou bol Abwehr a počínanie jej agentov je značne komické, až sa naskytá otázka: nebolo to celé robené zámerne, tak aby bola operácia Seelöwe a ďalšie operácie Abwehru zmarené? Ako najzaujímavejšia sa mi javí teória o tom, že atentát na Heydricha bol urobený z dôvodu, aby sa Canaris čoby britský agent udržal čím dlhšie v najvyšších sférach Tretej ríše. V ďalšom blogu pripravujem informácie zo zákulisia operácie „Pastorius" - záškodníckej operácií Abwehru na pôde Spojených štátov amerických (...!...), kde mali vybraní Nemci, ktorí žili dlhodobo v USA sabotovať americký vojnový priemysel.  Ako skončila táto operácia Abwehru v USA o tom nabudúce.

S úctou,

JUDr. Artúr Soldán

Použitá literatúra a pramene:

Kokoška, Jaroslav: Admirál Canaris, Naše Vojsko, Praha 1968

Perrault, Gilles: Tajemství dne D, Naše Vojsko, Mladá Fronta, Smena, Svět Sovětů, Praha 1968

Aarons, Mark a Loftus, John: Operace Ratlines, (šokujúci fakta o nacistických sitích upředených Vatikánem a vyzrazených západními zpravodajskými službami Moskvě), Bohemia, Praha 1994

Sergueiew, Lily: Seule face à l'Abwehr, Fayard, Paris, 1966, výňatky z internetu,  (česky a slovensky zatiaľ nevyšlo)

Ströbinger, Rudolf: Stopa vede k Renému (A 54 - největší československý agent všech dob), Moba, Brno 1994

Kessler, Leo: Komando, Baronet, Praha, 2003

http://www.virtually.cz/index.php?art=14197

http://www.archive.org/stream/hitlersspiesands010846mbp/hitlersspiesands010846mbp_djvu.txt

http://www.specialista.info/view.php?nazevclanku=britska-mi6-alias-sis-secret-intelligence-service&cisloclanku=2005091805

http://translate.google.sk/translate_s?hl=sk&clss=&q=Stewart+Menzies+a+Wilhelm+Canaris&tq=&sl=sk&tl=en

http://www.fpp.co.uk/History/Liddell/index.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Valkovho vraha označili, Kuciakovho, Tupého či Remiášovho nie

Čaká sa na prokuratúru, či uverí verzii o vražde právnika.

ANALÝZA ADAMA VALČEKA

Profituje na skrytej privatizácii vodární, teraz je blízko dôležitej funkcie

O Jurajovi Bugalovi rozhodne vláda.


Už ste čítali?