Vojenský prevrat v Československu v roku 1967?

Autor: Artúr Soldán | 4.3.2009 o 16:58 | (upravené 4.12.2009 o 8:20) Karma článku: 11,16 | Prečítané:  7613x

generál Ján Šejna: prezývaný tiež „semiačkový generál"  najmladší generál v histórii československej armády vo veku 40 rokov (v roku 1967), náčelník hlavného výboru KSČ na ministerstve Národnej obrany,  chránenec a aktívny stúpenec prezidenta Antonína Novotného, osobný priateľ jeho syna Antonína Novotného ml., Šejna mal záľubu v mladších dievčatách (podporoval ich rôznymi darmi, prípadne sa snažil využiť svoj vplyv a zaistiť si určité výhody), okrem podvodov so semenami sa podieľal na podivných obchodoch s chatami (pre ministra Národnej obrany ČSSR Lomského, pre mladého Novotného), autami na východnom Slovensku a tuzexovými bonami. Bol pravou šedou eminenciou a s úzadia ovládal takmer celé dianie vo vtedajšej ČSSR aj prostredníctvom armády. Dňa 25. 02. 1968 utiekol Šejna cez Juhosláviu do Talianska, neskôr do USA, aby sa vyhol trestného stíhaniu.

Generál Ján Šejna čítajúc knihuGenerál Ján Šejna čítajúc knihu

Vojenský prevrat v Československu  v roku 1967?

Úlohy a obsadenie:

generál Vladimír Janko: námestník ministra národnej obrany ČSSR, prívrženec prezidenta Antonína Novotného, krátko po úteku Šejnu za hranice  14. 03. 1968 spáchal samovraždu v aute cestou z Dejvíc cez Strahov.

generál Ján Šejna: prezývaný tiež „semiačkový generál"  najmladší generál v histórii československej armády vo veku 40 rokov (v roku 1967), náčelník hlavného výboru KSČ na ministerstve Národnej obrany,  chránenec a aktívny stúpenec prezidenta Antonína Novotného, osobný priateľ jeho syna Antonína Novotného ml., Šejna mal záľubu v mladších dievčatách (podporoval ich rôznymi darmi, prípadne sa snažil využiť svoj vplyv a zaistiť si určité výhody), okrem podvodov so semenami sa podieľal na podivných obchodoch s chatami (pre ministra Národnej obrany ČSSR Lomského, pre mladého Novotného), autami na východnom Slovensku a tuzexovými bonami. Bol pravou šedou eminenciou a s úzadia ovládal takmer celé dianie vo vtedajšej ČSSR aj prostredníctvom armády. Dňa 25. 02. 1968 utiekol Šejna cez Juhosláviu do Talianska, neskôr do USA, aby sa vyhol trestného stíhaniu.

podplukovník  Jaroslav Moravec: pracovník vojenskej spravodajskej služby ČSSR, Šejnov najbližší spolupracovník v podvodoch s trávnymi semenami, bol zatknutý dňa 26. 01. 1968 v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe.

generál  Václav Prchlík: sa koncom roku 1967 postavil na čelo reformného prúdu v KSČ a armáde. Na tlačovej konferencii dňa 15. 07. 1968 kritizoval pomalý odchod sovietskych vojsk z ČSSR po skočení cvičenia „Šumava" a nedostatky v riadení Varšavskej zmluvy a to tak, aby sa na papieri deklarovaná jednota  a rovnoprávnosť v rámci Varšavskej zmluvy premietla do skutočnej rovnoprávnosti jednotlivých členských štátov. Za to bol následne generál Prchlík na nátlak sovietov odvolaný.

generál Otakar Rytíř: náčelník Generálneho štábu Československej ľudovej armády, prvý námestník ministra národnej obrany, (28.7.1958 - 19.4.1968) Presadil väčšiu autonómiu československého vojenského velenia pri výstavbe armády, neskôr pracoval vo Vojenskom historickom ústave ako splnomocnenec čs. vlády pre otázky pobytu sovietskych vojsk. Od roku 1970 bol predsedom Zväzarmu.

Predohra - október 1967

Už od začiatku roku 1967 sa stále častejšie ozývali členovia Ústredného výboru KSČ, ktorí boli nespokojní s prezidentom a prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným. V dňoch  27-29. 06. 1967 sa uskutočnil v Prahe  IV. zjazd Zväzu československých spisovateľov, kde došlo k najväčšiemu konfliktu medzi odporcami a zástancami reforiem. Veľkej kritike tu bol podrobený hlavne režim Antonína Novotného. Dňa 21. 10. 1967 sa uskutočnila pokojná demonštrácia študentov bývajúcich na Strahove, kvôli častým výpadkom elektrickej energie, študenti so zapálenými sviečkami pochodovali stredom Prahy, načo ich brutálnym spôsobom napadla verejná bezpečnosť. Neadekvátnosť zásahu vzbudila medzi Pražanmi najmä študentmi veľké rozhorčenie. Siliaca kritika Novotného a jeho stalinské metódy riadenia sa prejednávali na októbrovom zasadnutí ÚV KSČ. Na tomto zasadnutí si prezident Novotný nevhodným vystúpením postavil proti sebe zástupcov Slovákov v ÚV KSČ, ktorých Novotný obvinil, že podliehajú nacionálnym záujmom.  Tu sa ešte viac prejavila oslabená pozícia prezidenta Novotného. Aj napriek tomu, že sa Novotný bránil bol spôsob jeho práce opäť prejednávaný a tu prvý krát padol návrh na rozdelenie dvoch hlavných funkcií v štáte a strane - t. j. oddelenie funkcie prvého tajomníka KSČ a funkcie prezidenta republiky. V predsedníctve ÚV KSČ, (niekedy nesprávne nazývané Politbyro, ktoré fungovalo v rámci KSČ v rokoch 1924-1945 a 1954-1962) bolo vtedy 10 členov a výsledok hlasovania o rozdelení funkcií prvého tajomníka a prezidenta dopadol remízou 5:5 najmä vďaka tomu, že za zachovanie pôvodného variantu hlasoval sám Novotný. Ako kto hlasoval? Za rozdelenie funkcií hlasovali: O. Černík, J. Dolanský, A. Dubček, J. Hendrych, D. Kolder, proti návrhu hlasovali: M. Chudík, B. Laštovička, J. Lenárt, O. Šimůnek a sám Novotný (....!.....).  Následne bolo zasadnutie ÚV KSČ bez akýchkoľvek záverov prerušené, pretože vedenie strany sa zúčastnilo osláv 50teho výročia VOSR v Moskve.

Zákulisie boja o funkciu prvého tajomníka ÚV KSČ

Samotnému návrhu na odvolanie Novotného z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ predchádzala tajná dohoda Koldera, Dubčeka a Hendrycha. (viď Ota Šik: Jarní probudzení -  iluze a skutečnost, Mladá Fronta, Praha 1990, str. 155 dole). Kolder s Dubčekom si boli vedomý, že potrebujú Hendrychov hlas proti Novotnému, inak by rozdelenie funkcií a jeho odvolanie neprešlo. Na to iba čakal Hendrych, ktorý sa na základe rozhovorov s Dubčekom a Kolderom začal domnievať, že práve on bude novým kandidátom na prvého tajomníka. Ale ďalší dvaja členovia predsedníctva ÚV KSČ Černík a Dolanský, ktorý hlasovali proti Novotnému sa viac ako Novotného báli Hendrycha, pretože vedeli, že je konzervatívec a dogmatik navyše podporoval Novotného pri vylúčení Černíka zo sekretariátu ÚV KSČ. Následne sa decembri 1967 (?)  stretol Šik, Štrougal a Černík s tým, že Šik na tomto stretnutí navrhol ako najvhodnejšieho kandidáta na funkciu prvého tajomníka práve Černíka, zástancu reformného krídla v predsedníctve ÚV KSČ. Ota Šik tu fungoval ako spojka a zákulisný vyjednávač a prisľúbil Černíkovi, že o tomto návrhu pohovorí s Kolderom a Dubčekom. Ako sám hovorí stretol sa s Dubčekom v Devíne, kde sa obaja v mrazivej zime prechádzali niekoľko hodín (!) vonku až nakoniec Dubček „prehovorený" Šikovi prisľúbil podporu pre Černíka namiesto Hendrycha. Taktiež ďalšie spiklenecké stretnutie prebehlo za mrazivého počasia na Stromovke v Prahe, kde Šik „prehováral" Koldera, ako sám vo svojich pamätiach tvrdí, bolo omnoho ťažšie získať  Kodlera  na stranu Černíka ako Dubčeka. Taktiež Kolder po niekoľkých hodinách „podľahol" a bol ochotný hlasovať za Černíka a nie za Hendrycha. Ako z blesk z jasného neba sa ukázal na „predvianočnej" návšteve u Šikovcov aj Jozef Smrkovský, ktorý bol veľmi dobrý rodinný priateľ Šika a jeho manželky Lilky, ktorá s ním pracovala v ilegálnom vedení KSČ počas protektorátu. Smrkovský po obvyklých uvítacích frázach začal sondovať u Šika, aké sú najnovšie informácie z predsedníctva. Ako sám Šik spomína, Smrkovský sa domnieval, že víťazne z tohto boja vyjde Novotný. Smrkovský sa snažil primäť Šika aby sa rozhovoril o svojich názoroch na Novotného tento to odmietol, následne značne rozmrzený Smrkovský od Šika v chvate odišiel. Ako si neskôr Šik uvedomil, jeho cieľom  bolo ... „že Smrkovský vlastně ode mně očekával, že mu navrhnu, aby stal prvním tajemníkem a abych se s ním spojil. Jeho taktika byla ale tak neobratná, že vyvolala mou nedůvěru...." Takže v tomto momente v decembri 1967 by to bol už celkom tretí kandidát na najprestížnejšiu funkciu v štáte a to sa ešte nezačalo rokovanie predsedníctva ÚV KSČ. Z dôvodu, že Šik sa obával odpočúvania rozhodol sa ísť na liečenie do Karlových Varov, kde vždy na jeden - dva dni zmizol vyhľadával okolo 30 členov ÚV, ktorí súhlasili s podporou Černíka, chybou však bola návšteva neskôr nechvalne známeho Aloisa Indru, ktorý bol sovietskym agentom a priamo o rozhovore so Šikom ihneď informoval Moskvu. Rozhodnutie kto bude prvým tajomníkom bolo odsunuté na január 1968.

18. 12. 1967 - pokračovanie zasadnutia ÚV KSČ

Na sklonku roku 1967 presne odo dňa 18. 12. 1967 pokračovalo prerušené zasadnutie ÚV KSČ. Tu predložil Ota Šik návrh na odvolanie Novotného z funkcie prvého tajomníka strany, čo vyvolalo búrlivú diskusiu. Následne sa hlasovalo a Novotný bol väčšinou hlasov odvolaný z funkcie prvého tajomníka, čo predznamenalo jeho neskorší pád. Aj vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie vojenskej prokuratúry generál Šejna, vidiac, že pádom prezidenta Novotného sa privodí aj koniec jeho politickej kariéry... začína pracovať na pláne možného štátneho prevratu, resp. na pláne ako udržať moc pre Novotného aj za cenu použitia vojenských prostriedkov. Jeho najbližšími spolupracovníkmi sa stali generáli, ktorí stáli neochvejne za Novotným, aj napriek tomu, že so Šejnom a jeho praktikami nesúhlasili - a to: generál Vladimír Janko, generál  Václav Prchlík a generál Otakar Rytíř, každý z iných dôvodov, ako si povieme neskôr.

Dôvody pre uskutočnenie štátneho prevratu v roku 1967

Zdroj: Milan Macák: Dvojí tvář hazardního hráče (Jan Šejna pod drobnohledem VKR), AVIS, Praha 2006 ... str. 32 v strede textu: ještě 18.prosince přecházejí Šejna a jeho nejbližší spolupracovníci do protiútoku. Lépe řečeno směřují od pouhého informování k organizačním opatřením. Jedná se o to, že o přestávce jednání pléna HV KSČ vyzývá jeden z Šejnových stoupenců některé účastníky jednání, aby vybrali aktivisty, kteří budou kdykoliv k dispozici. Nesmějí však o sobě navzájem vědět, aby nedošlo k prozrazení záměru. Výběr je zaměřený na důležité složky a správy MNO. Cílem má být rychlý přenos aktuálních informací. O dva dny později volá Šejna brzy ráno Moravcovi do bytu, aby se okamžitě odebral na pracoviště Tam spatří Moravec neuvěřitelný chaos, nervozitu a zakouřené místnosti. Události spějí k vyvrcholení."

Šejna si zrejme v rozhodujúcich chvíľach uvedomoval, že situácia je značne neistá a pred možným trestným stíhaním ho nezachráni ani jeho poslanecká imunita. (od novembra  1954 zastupoval v Národnom zhromaždení volebný obvod Litoměřice).

Macák str. 32 dole: „Šejna informuje, že na plénu se ostře útočí na soudruha Novotného. Jedná se prý o útok pravicové liberální skupiny reprezentované Kolderem, Dolanským,Černíkem a Šikem. Štrougal podle Šejny vyčkává a Lenárt se Šimůnkem stojí za Novotným. Kolder prý Novotnému dokonce vyhrožuje, že mu to spočítá, a jestli se spoléhá na ty svoje generály, tak ať si uvědomí, že Šejna je agent CIC. Šejna Kolderovy výroky bagatelizuje a tvrdí, že se jedná o pouhý drb, který roznáší kdosi z jeho sekretariátu.Ještě týž den však obsáhle sonduje rozložení sil v ÚV a zjišťuje, kdo se projevuje jako Novotného stoupenec a kdo jde proti němu. Také své bývalé milence se Šejna svěří, že nejí a nespí. Jde prý o všechno a on bojuje s kontrarevolucí ve straně."

Zasadnutie ÚV KSČ je opäť prerušené, tentoraz kvôli vianočným sviatkom (21. 12. 1967). Šikovnou intrigou za účelom ponechania svojej funkcie docielil Novotný aby v ÚV KSČ vystúpila jeho oddaná zástankyňa Slávka Kleňhová-Besserová, ktorá svoj prejav koncipovala viac citovo ako zástupkyňa žien nasledovne:

Ota Šik: Jarní probudzení -  iluze a skutečnost, Mladá Fronta, Praha 1990, str. 164 hore: ...."Diskutujeme tady tak dlouho a nemůžeme dojít k žádnému konci. Navrhuji aby se zasedáni přerušilo, abychom si mohli všechno v klidu promyslet. Kromě toho, soudruzi, máme za několik dnů vánoce a my jsme také jenom ženy, máme své rodiny a musíme jít péct vánočky..."

Následne sa hlasovalo prerušení, ktoré bolo väčšinou hlasov v ÚV KSČ schválené s tým, že ÚV sa zíde opäť dňa 03. 01. 1968 . Doriešenie sporných otázok bolo odsunuté na január 1968, čo vyhovovalo najviac Novotnému, Šejnovi a konzervatívcom v ÚV KSČ, ktorí si najviac sľubovali od zákulisného vyjednávania a dohodovania so svojimi politickými súpermi. Schyľovalo sa k rozhodujúcemu stretu, ktorý sa mal uskutočniť v januári 1968.

Macák str. 32 dole a str. 34 hore:  „...21.prosince dochází podle výpovědi Moravce učiněné ve vazbě k noční schůzce, kde se setkává jeden pracovník ÚV KSČ s generály Šejnou, Jankem a Rytířem. Moravec později naznačuje, že mělo jít o setkání spiklenců, kteří chystali puč ve prospěch Novotného. Tehdejší náčelník generálního štábu Rytíř tento názor energicky popírá. Podle něho se v průběhu prosincového pléna o žádném zneužití armády nejednalo. Je pravda, že ani oficiální šetření nedospělo k závěru, že se chystal vojenský převrat, byť generál Prchlík, na jehož popud byla zvláštní komise jmenovaná, tuto možnost Dubčekovi naznačuje..."

„Moravec také tvrdí, že semínka nejsou hlavním důvodem, proč se dostal Šejna do potíží. Hovoří o státním převratu, v němž se podle něho angažovali vedle Šejny Janko, Prchlík, Procházka, ministr obrany Lomský a další. Šejna hrál podle Moravce klíčovou roli. Když mělo ale dojít k zatýkání členů ÚV KSČ, dostali dva generálové strach a akce se musela odložit. Šejna podle Moravce pak už generálům nevěřil a utekl do Ameriky. Vyznívá to místy ale velmi nelogicky. Zvlášť v případě generála Prchlíka. Proč by puč prozrazoval, pokud by patřil mezi pučisty? Nebo chce Moravec naznačit, že Prchlík změnil názor a vsadil na Dubčeka?".

Na stránke Ministerstva vnútra ČR, v sekcii Vojenské řešení Pražského jara je uvedené, že:

„....Šejna byl údajně odhodlán nechat dokonce zatknout celý ÚV KSČ a řekl asi toto: „Novotný nesmí padnout. A ti, co jdou proti němu, s těmi se to musí vyřídit." O tři dny později, 26. 12. večer mluvil s Moravcem o tom, že bude během vánočních svátků hodně jezdit svým autem a shánět podporu pro Novotného. Prý tehdy doslovně prohlásil: „Nesmíme zmeškat ani jeden den, jinak je v h..... starý pán a my také."....

Macák Str. 34: Moravec však není se svou teorií vojenského převratu docela osamocený. Podobně se k věci vyjadřuje v deníkovém záznamu z 3.března 1968 Šejnův dlouholetý známý: filmový scénárista a režisér Juráček. Podle něho Česká tisková kancelář / ČTK / zveřejnila zprávu , že Šejna zpronevěřil nějaké peníze. On si však zapisuje do deníku, že půjde nejspíš o něco jiného.

Podle tohoto záznamu měl. Šejna v prosinci 1967 sestavit pro Novotného seznam 62 lidí, kteří měli být zatčeni. Podle Juráčka ale Novotný v poslední chvíli zaváhal, nepodepsal příslušný rozkaz a generál Prchlík vojáky nakonec " prásknul".

Dôvody zrady Šejnu a spol. generálom  Prchlíkom a prezradenie plánov na uskutočnenie prevratu reformnému krídlu KSČ sú zahmlené do dnešných dní  tajomstvom.

Urobil tak Prchlík z tej príčiny, lebo si bol vedomý, že v danej situácií by štátny prevrat skončil neúspechom? Bol jedným z tých dvoch generálov, o ktorých hovorí Moravec, že dostali strach a „akcia" sa musela odložiť? Alebo  išlo teda zo strany generála Prchlíka o šikovne uskutočnenú „bájku", ktorá mala urýchliť pád Novotného, alebo sa skutočne puč pripravoval a on na poslednú chvíľu odskočil a informoval reformistov a krídlo okolo Alexandra Dubčeka? V jeho následnej kariére v období Pražskej jari sa však vyskytuje jedna veľmi zaujímavá vec - generál Prchlík bol prvým vysokým predstaviteľom československej  armády, ktorého Dubček dňa  25. 07. 1968 za kritiku Varšavskej zmluvy odvolal, resp. zrušil 8 štátne administratívne oddelenie  ÚV KSČ na čele ktorého bol Prchlík.

Aký názor mali na situáciu v ČSSR v roku 1967 Sovieti?

08. 12. 1967 sa dostalo reformistom priamej podpory od Leonida Brežneva, ktorý pri návšteve Prahy nepodporil Novotného, z dôvodov, že Novotný dosť ostro protestoval proti zosadeniu Chruščova v roku 1964 (...!...). Na protesty a vyhlásenia Novotného proti zosadeniu Chruščova z roku 1964 zrejme nemohol Brežnev zabudnúť a aj z tohto dôvodu sa rozhodol podporiť reformné krídlo v KSČ oproti konzervatívcom a prezidentovi Novotnému. Tu padla aj pamätná Brežnevova veta „Eto vaše delo tavarišči", ktorá bola signálom začiatku nástupu reformného krídla vo vnútri KSČ. (Navyše Brežnev bral Alexandra Dubčeka ako „ich človeka" pretože Dubček žil  19 rokov v Sovietskom zväze, a to konkrétne v rokoch 1925-1933 v rámci projektu Interhelpo - išlo o družstvo založené v máji 1923 v Žiline na pomoc budovania socializmu v sovietskom Kyrgystane, kde sa aj so svojimi rodičmi vysťahoval do dnešného Frunze,  neskôr v  rokoch 1933-1938 študoval strednú školu a býval v Nižnom Novgorode (dnešný Gorkij), následne v rokoch 1955-1958 študoval na Vysoké straníckej škole pri ÚV KSSZ v Moskve).

Január 1968

Politická situácia je začiatkom roku 1968 po vianočných sviatkoch napätá na maximum. Keďže nebol zvolený nový prvý tajomník Novotný úraduje veselo ďalej. Zároveň mu ale zostala funkcia prezidenta republiky v tomto prípade s rozhodujúcou právomocou - prezident je najvyšším veliteľom ozbrojených síl v krajine. Za týchto okolností sa dňa 04. 01. 1968 schádza politická špička vedenia štátu a armády u syna prezidenta  Novotného. Iniciátorom tohto stretnutia nie je nikto iný ako sám Ján Šejna. Na tomto stretnutí bolo mimo iné dohodnuté, že ministrom Národnej obrany sa mal stať generál  Rytíř, Šejna mal byť na čele Hlavnej politickej správy a generál Janko mal byť náčelníkom Generálneho štábu a generál Prchlík sa mal stať predsedom Zväzarmu. Ako spomína Šik práve na tomto stretnutí malo byť dohodnuté aby dve divízie obsadili Prahu a zatkli „kontrarevolucionárov". Puč sa nezdaril podľa Šika najmä preto, že Prchlík priamo varoval reformných dôstojníkov v čs. armáde. Taktiež rezolúcia Hlavného výboru KSČ na ministerstve Národnej obrany zo dňa 05. 01. 1968 za ktorou stál Šejna sa míňa účinkom, lebo na ÚV je doručená vo chvíli, keď je novým generálnym tajomníkom zvolený Alexander Dubček.

Zdroj: Kalous Ján: „Generál Jan Šejna - předmět zájmu vojenské kontrarozvědky", príspevok na webe sborník Securitas Imperii č. 8

....Podle informací později citovaných v západním tisku se pučisté sešli začátkem ledna 1968 na Ministerstvu národní obrany ve složení: ministr národní obrany gen. Bohumír Lomský, ministr vnitra Josef Kudrna, náčelník generálního štábu gen. Otakar Rytíř, dále Miroslav Mamula a gen. Jan Šejna. Šejnovi byla svěřena okupace Prahy věrnými jednotkami a zatčení odpůrců. Politickou záštitu se měl pokusit získat Novotný. Obrátil se na generálního tajemníka spřátelené KSSS Leonida Iljiče Brežněva. Ten mu ovšem nezapomněl velmi laxní přístup v době, kdy došlo k výměně Chruščova, a postavil se za Dubčeka. Toho již mezitím informoval o přípravě akce generál Prchlík. Stoupenci nového vedení KSČ z řad generálů se sešli na Vojenské akademii. Dubček vyzval armádu, aby zůstala neutrální. Spiklencům se nepodařilo získat pro svoji akci podporu. Dubček tak získal přehled, odkud hrozí uvnitř armády potenciální nebezpečí. Rozhodl se pučisty jednoho po druhém postupně zbavovat funkcí. Prvním na řadě byl Mamula, jehož nahradil gen. Prchlík. Dalším nahrazeným se měl stát Šejna. Ze strachu před následky svého jednání volil (podle západního tisku) raději útěk. Sám Šejna spekulace o jakémsi převratu v lednu 1968 popřel. Podobné úvahy ovšem jistě nemohly podpořit postavení prezidenta Novotného. Sílily tlaky na jeho odstoupení z úřadu....

Pokračovanie zasadnutie ÚV KSČ v roku 1968 v dňoch 03. až 05. 01. 1968 - zákulisie zvolenia Alexandra Dubčeka prvým tajomníkom.

Opäť tu prichádza k rozporom vo volebnej komisii. Blíži sa rozhodujúci stret medzi reformistami a konzervatívcami. Návrhy na to aby sa stal prvým tajomníkom Smrkovský alebo Šik narážali na ostrý odpor Novotného stúpencov a kandidáti ako Lenárt a Vaculík boli zase neprijateľnými pre reformistov. Ako hovorí Šik na str. 165 svojich spomienok naraz sa objavilo vo volebnej komisii meno Alexandra Dubčeka, kto ho navrhol na to si už Šik žiaľ nespomína. Zrazu tu bol kandidát prijateľný pre obe strany. Podľa názoru Šika to bol dôkaz ..."jak bezvýrazně vždycky působil na své okolí...." Dubček sa podľa jeho názoru nikdy zvlášť neangažoval až na októbrové vystúpenie proti Novotnému. Dubček robil dojem nerozhodného a ľahko ovplyvniteľného človeka. Ako Šik podotkol vo svojich spomienkach,  už vtedy vedel, že Dubček nie je žiadny reformátor a takmer ničomu z hospodárstva  nerozumie a je ľahko ovplyvniteľný.  Tak bol namiesto tradičných dvoch kandidátov, ako navrhoval vtedy Šik, predložený do pléna iba jeden návrh na Alexandra Dubčeka a tento bol v predsedníctve ÚV KSČ jednomyseľne prijatý. Od 05. 01. 1968 sa stal Alexander Dubček prvým tajomníkom ÚV KSČ a najsilnejším mužom v štáte.

Stanoviská hlavných aktérov k štátnemu prevratu:

generál Vladimír Janko: sa na túto tému nikdy nevyjadril, podľa jeho poznámok z obdobia od 19-31. 12. 1967 sa stretol so Šejnom celkovo 13 x (...!....). Pri jednaniach s Jankom odchádzal Šejna vždy do bytu prezidentovho syna. Obaja podporovali prezidenta Novotného, je však otázne ako ďaleko boli ochotní zájsť. Šejna v rozhovore pre západonemeckú stanicu Deutche Welle z roku 1972 poskytol informácie, že Janko ako jeden z najvyšších veliteľov československej armády disponoval tajnými informáciami z velenia Varšavskej zmluvy. Janko bol zdesený, keď sa od sovietskeho veľvyslanca v ČSSR Červonenka dozvedel o chystanom zásahu spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy v Československu. To isté tvrdí Janko aj vo svojich poznámkach a preto navrhoval sovietom vlastné riešenie aby zabránil opakovaniu maďarských udalostí z roku 1956 - poriadok v krajine mala zjednať československá armáda, aby neprišlo k poškodeniu vzťahov medzi ČSSR a ZSSR. Sovieti však túto variantu ihneď odmietli, pretože nemali dôveru k československej armáde. Toto prežíval Janko ako zradu a osobnú prehru. A príčiny jeho samovraždy? O tých píše s veľkou výhradou Jozef Frolík vo svojej knihe Špión vypovída a spochybňuje verziu samovraždy: „Generál Janko, zapletený do prosincového puče a připravený v komisi stranické kontroly vše shodit, na ÚV nedojel. Jel tam z Dejvic přes Strahov; už ani tuto pitomost se nikdo později nesnažil vysvětlit. Údajně se zastřelil. Nikdo tomu nevěřil, pouze pár naivních liberálů, kteří byli štěstím bez sebe, že sebevraždu vyšetřoval soudní lékař a neschopný vojenský prokurátor...Kriminální služba... však nesměla sebevraždu vyšetřovat. Generál Thón nařídil plukovníkovi Kalivodovi, aby se do vyšetřování nepletl. Dělali to amatéři a byla z toho sebevražda. Kdyby byla prokázána vražda, byla by mohla řada budoucích připravovatelů invaze (21. srpna 1968 - pozn. aut.) skončit už v březnu za mřížemi." Faktem je, že kdyby Janko mluvil, bylo by to pro mnoho lidí nemilé. Pomohl mu někdo na onen svět nebo již psychicky neunesl situaci, do které se dostal a stiskl spoušť své pistole? Na to se stěží dočkáme odpovědi.

generál Ján Šejna: V rozhovore pre New York Times odmietol tvrdenie, že ako konzervatívec pripravoval spiknutie proti novému vedeniu strany. Túto úlohu mu vraj pripísali iní, ktorí predstierali že podporujú Dubčeka a miesto toho práve oni pripravovali so sovietskym vedením spiknutie, čo je tiež zaujímavá teória.

podplukovník  Jaroslav Moravec: obsiahle vypovedal, krátko po svojom zatknutí o pripravovanom puči proti reformnému krídlu, o stretnutiach Šejnu, Janka a Rytíře. Moravec však nepôsobí ako dôveryhodný svedok, pretože detailne opisuje priebeh udalostí na ktorých sa nezúčastnil a vie o nich iba z počutia.

generál  Václav Prchlík: sa koncom roku 1967 jednoznačne postavil na stranu reformátorov. Vydáva príkazy aby čs. armáda nezasiahla do vnútrostraníckych sporov, prezrádza plány generálov Šejnu, Janka a Rytíře priamo Dubčekovi (?) následkom čoho sa prevrat nekoná.

generál Otakar Rytíř: tento všetko poprel, tvrdil, že so Šejnom nikdy o žiadnom „prevrate" a zatýkaní „kontrarevolucionárov" nerokoval.

Záverečné zhrnutie:

Mal sa uskutočniť tajný vojenský prevrat na sklonku roku 1967 a začiatku roku 1968?  Chcelo najvyššie velenie ČSLA zabrániť nástupu reformného krídla KSČ k moci, alebo si to len všetko Šejna neskôr pred americkými vyšetrovateľmi z CIA vymyslel, aby zakryl skutočné dôvody svojho úteku z Československa a síce majetkovú trestnú činnosť, za ktorú by mu  hrozilo mnohoročné väzenie? Záver nechávam na každom čitateľovi môjho blogu. Znova zostáva dúfať, že sa raz uvoľnia sovietske archívy a vrhnú svetlo aj na prelomové udalosti v Československu v rokoch 1967-1968.

JUDr. Artúr Soldán

Použitá literatúra a pramene:

Faure,  Justine: Americký přítel, (Československo ve hře americké diplomacie 1943-1968), Lidové noviny, Praha 2006

Šik,  Ota: Jarní probudzení -  iluze a skutečnost, Mladá Fronta, Praha 1990

Macák, Milan: Dvojí tvář hazardního hráče (Jan Šejna pod drobnohledem VKR), AVIS, Praha 2006

Frolík, Jozef: Špión vypovída, Orbis, Praha 1990

Šejna, Ján: We Will Bury You, (Pohřbíme vás) Sidgwick and Jackson, London, 1982 (výňatky z internetu a z iných publikácií, česky zatiaľ nevyšlo)

Kalous Ján: „Generál Jan Šejna - předmět zájmu vojenské kontrarozvědky", príspevok na webe sborník Securitas Imperii č. 8

http://www.ustrcr.cz/data/pdf/svodky/ds-hs070-1968.pdf

http://www.praguecoldwar.cz/1968_Sebevrazda-gen-Janko.pdf

http://www.totalita.cz/vysvetlivky/o_prchlikv.php

http://web.mvcr.cz/archiv2008/policie/udv/securita/sbornik8/sejna.html

http://bohumildolezal.lidovky.cz/texty/rs780.html

http://www.historieavojenstvi.cz/2006/janek.pdf

http://www.ustrcr.cz/data/pdf/projekty/funkcionari-ksc/nejvyssi-organy.pdf

http://www.historieavojenstvi.cz/2006/dovol.pdf

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nová ochrana osobných údajov umožní, aby na vás internet zabudol

Osobné údaje sú veľkou témou nielen pre firmy, ale aj pre ľudí.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Európska komisia vrhla granát, ktorý mení situáciu

Zbytočná administratíva bude zrejme údelom mnohých firiem.


Už ste čítali?