Ferdinand Ďurčanský – sovietsky špión?

Autor: Artúr Soldán | 25.2.2009 o 15:32 | Karma článku: 11,09 | Prečítané:  8074x

Kto bol vlastne Dr. Ferdinand Ďurčanský? V roku 1939 dosiahol vo veku 33 rokov (!) nevídanú kariéru - stal sa ministrom zahraničných vecí a vnútra novovzniknutého Slovenského štátu. Bol ale tým za ktorého sa skutočne vydával? Na jednej strane jeden z hlavných radikálov (členov radikálneho krídla v HSĽS) na druhej strane sovietsky špión? Fantastická predstava? Ponúkam nevšedný pohľad do jeho oficiálneho životopisu na posúdenie čitateľov môjho blogu. Záverečné resumé nechávam na každého osobnej úvahe.

Ferdinand Ďurčanský - sovietsky špión?

Oficiálny životopis:

Prof. JUDr. Ferdinand Ďurčanský (* 18. december 1906, Rajec - † 15 marec 1974, Mníchov bol slovenský politik a novinár. Právo študoval v Bratislave, Paríži a Haagu. Od roku 1933 bol pedagógom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave 1939 - docent, 1940 - profesor). Ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sa v roku 1939 podieľal na rozdelení ČSR. V rokoch 1938-1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939 až 1940 bol prvý minister zahraničia Slovenského štátu. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto bol na pokyn Adolfa Hitlera odvolaný. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 in contumaciam odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. V roku 1947 emigroval do Argentíny a v roku 1952 sa presťahoval do Mníchova. V SRN založil tzv. slovenský akčný výbor.

Kto bol vlastne Dr. Ferdinand Ďurčanský? V roku 1939 dosiahol vo veku 33 rokov (!) nevídanú kariéru - stal sa ministrom zahraničných vecí a vnútra novovzniknutého Slovenského štátu. Bol ale tým za ktorého sa skutočne vydával? Na jednej strane jeden z hlavných radikálov (členov radikálneho krídla v HSĽS) na druhej strane sovietsky špión? Fantastická predstava? Ponúkam nevšedný pohľad do jeho oficiálneho životopisu na posúdenie čitateľov môjho blogu. Záverečné resumé nechávam na každého osobnej úvahe.

Na dokreslenie používam v nasledujúcom texte doslovné citácie z viacerých hodnoverných publikácií, ktorých zoznam uvádzam v samom závere tohto príspevku.

1) dôkaz: pôsobenie Ferdinanda Ďurčanského počas marcovej krízy na Slovensku v roku 1939

(zdroj: Karol Sidor: Takto vznikol Slovenský štát, Odkaz, Bratislava 1991)

Napr. str. 95 dole a str. 96 hore

(spomína Karol Sidor....): "....medzitým vošiel ktorýsi z mojich sprievodcov do izby a povedal, že minister dr. Ferd. Ďurčanský o 9. hod bude hovoriť do viedenského rádia, aby som si to išiel počuť .... „ Sadol som si k rádiu a vypočul som reč ministra Dr. F. Ďurčanského, o ktorom som si len vtedy uvedomil, že utiekol za hranice...."

- pod tým nasleduje poznámka č. 46 v ktorej je uvedené nasledovné:

Je nesmierna škoda, že len málo vieme o tom, čo Dr. Ďurčanský konal na druhej strane Dunaja v dňoch 10-14. marca a aj tom, čo vieme, pochádza nie z Ďurčanského pera, ale z iných prameňov. Nič neilustruje rozdielnosť medzi osobnosťami týchto dvoch verejných slovenských činiteľov ako Sidorova otvorenosť, priamosť na jednej strane a Ďurčanského tajnostkárstvo, priam konšpiratívny spôsob práce na druhej strane. Sidor napísal svoje poznámky ihneď po udalostiach (rozumej - marcových dňoch), Ďurčanský doteraz neprezradil nič.

Napr. str. 97 hore - rozhovor Karola Sidora a dr. Jozefa Tisa:

„..... dokončiac takto svoj referát z Prahy položil som dr. Tisovi jasnú otázku:„Poslali ste vy dr. Ďurčanského do Viedne?" Dr.Tiso odpovedal, že NIE, Nedal dr. Ďurčanskému nijakú plnú moc, on odišiel sám a robí v zahraničí na vlastnú päsť. Bolo by dobre ho dostať naspäť" - pod tým nasleduje poznámka č. 48 v knihe označená mylne ako poznámka č. 68, ktorá obsahuje nasledovný text...:

V liste z júla 1958 mi Dr. Ďurčanský o svojom odchode za hranice napísal takto: „Šiel som Tisom do jezuitského kláštora, kde som zostal asi do 11. hodiny v rozhovore s ním (teda až do chvíle, keď priniesol Frank-Formánek Tisovi prepúšťací dekrét (!) a s rozličnými činiteľmi. Nakoľko som považoval situáciu za nebezpečnú rozhodol som sa utiecť do Nemecka so súhlasom a vedomím Tisu, ktorý ma môj dotaz: „Čo mám teraz urobiť?" mne povedal: "Čo uznáte za správne podľa vášho svedomia". Na dotaz: „Nebude mať dezauvovať?", odpovedal „Robte čo uznáte podľa vášho svedomia za správne.". Išiel som na druhú stranu cez mostu bez zastávky na výzvu v aute nemeckého známeho - meno si nepamätám ..... „

Môj záver k dôkazu č. 1:Skutočne si Dr. Ďurčanský meno nemeckého „známeho" v roku 1958 nepamätal, alebo nechcel pamätať? Z viacerých faktov zverejnených napr. v publikácií od Romana Cílka: Prst na spoušti: pohled do zákulisí nacistických tajných služeb: vzestup a pád Heydrichova esa pro zváštní úkoly, Třebíč, Tempo, 1998 vyplýva, že nemecký známy Dr. Ďurčanského mohol byť aj Alfred Naujocks, pravá ruka R. Heyndricha, agent nemeckej tajnej služby SD, jeden z hlavných aktérov fingovaného útoku na vysielač v Gleiwitz (Hlivice), dňa 31. 08. 1939, ktorý predznamenal útok na Poľsko a bol zámienkou začiatku II. svetovej vojny. Naujocks bol z SD za disciplinárne priestupky v roku 1941 prepustený, neskôr na sklonku vojny sa vzdal američanom a údajne pomohol ďalšiemu známemu z SD: Ottovi Skorzenymu spustiť projekt Odessa, ktorý pomáhal bývalým dôstojníkom SS emigrovať do Južnej a Latinskej Ameriky, tak aby sa zabránilo ich ďalšiemu stíhaniu. Tu po vojne sa znova „preťali" jeho chodníčky s Dr. Ďurčanským, ktorý v Ríme .... ale o tom neskôr.

Zatiaľ postačí vedieť, že za marcovými udalosťami 39roku na Slovensku, ktoré nasledovali po tzv. Homolovom puči aktívne „bdela" v zákulisí Heydrichova tajná služba SD na čele s Alfredom Naujocksom, ktorý si zriadil hlavný štáb v petržalskej reštaurácií Lebenfinger, kde bol denným návštevníkom (v čase od 10. 03. 1939 do 14. 03. 1939 aj Dr. Ďurčanský).

2) dôkaz: aktívna podpora špionážnej skupiny Fomferra - Schwarz.

(zdroj: Matej Medvecký: Spravodajské eso slovenského štátu: kauza Imrich Sucký, UPN, Bratislava 2007):

Na str. 104-105 tejto publikácie autor píše o špionážnej skupine Fomferra - Schwarz... Kto bola špionážna skupina Fomferra - Schwarz?

(Hans Schwarz a Heinrich Fomferra boli nemeckí komunisti, ktorí v 30. rokoch absolvovali diverzné kurzy v ZSSR. Obaja sa zúčastnili španielskej občianskej vojny. Po návrate do ZSSR boli cvičení aj v šifrovaní, používaní vysielačiek a pod. Začiatkom roku 1939 sa pre­sunuli do Maďarska, kde sa mali legalizovať. Vzbudili však podozrenie maďarskej polície a museli odísť. Neskôr sa na príkaz z Moskvy do Budapešti vrátili, ale pretože boli sledovaní políciou, rozhodli sa v roku 1940 odísť na Slovensko. Schwarz neskôr bojoval ako partizán na východnom Slovensku a zahynul. Fomferra vojnu prežil a neskôr sa stal podplukovníkom Národnej milície v NDR. Fomferra bol zatknutý 14. 2. 1942 v Hlohovci a Schwarz toho istého dňa v Piešťanoch. Schwarza 26. 8. 1944 vyslobodili partizáni z väzenia v Ružomberku. Bojoval ako príslušník partizánskej brigády Jánošík a v boji padol. Dejiny Slovenského národného povstania 1944, V. Bratislava 1984, s. 128, 469 - 470. A MV ČR, H-528/1. Týždenná zvodka referátu 3011 KS MV BA zo dňa 6. 2. 1954. ŠA BA, f. Ľudové súdy, 599/46 I. Sucký, Odpis výpovedi Otta Koslowského.)

Na str. 105 je uvedené, že : "...Hans Schwarz pricestoval v máji 1940. Prišiel na švajčiarsky pas znejúci na meno Franz Schreck a ako krytie si zriadil obchodnú firmu. Moskovská centrála s tým súhlasila a Schwarz dostal peniaze na vybudovanie krycej agentúry (firmy) s potravinami..."

V poznámke za touto vetou, ktorá má číslo 291 Medvecký tvrdí, že :"... Autorovi tejto práce sa nepodarilo zistiť bližšie súvislosti, ale v dokumentácii sa zachoval príkaz na prevedenie 8.000 korún z účtu Franza Schrecka na bankový účet Ferdinanda Ďurčanského. Je to v celku zaujímavé, ale na druhej strane bývalý minister vnútra bol nepochybne vyhľadávaným advokátom a pravdepodobne nevedel, čím sa jeho klient živí...".

Môj záver k dôkazu č. 2: Podľa môjho názoru nielenže Ferdinand Ďurčanský veľmi presne vedel čím sa budú obaja sovietski špióni na Slovensku zaoberať ale ich aj priamo riadil.... pretože ... je dosť ťažko uveriteľné, že by bývalý minister zahraničných vecí nemal poňatie, kto to bol Franz Schrek... resp. aké bolo jeho pravé meno.... Zároveň ako advokát zakladal (!) „kryciu firmu" pre Scharza-Schrecka, ktorá mala byť zásterkou ich špionážnej činnosti na Slovensku.

3) dôkaz: Snaha o vybudovanie diplomatických vzťahov s Veľkou Britániou a snaha o vyhlásenie neutrality Slovenska

Zdroje: Jozef A. Mikuš: Pamäti slovenského diplomata, Martin : Matica Slovenská, 1998

Michal Schvarc: Himmlerova spravodajská služba a pád ministra Ďurčanského, denník Hospodárske noviny, 25. 07. 2008

http://hnonline.sk/relax/c1-26075250-himmlerova-spravodajska-sluzba-a-pad-ministra-durcanskeho

Schvarc: .....Koncom roku 1939 sa k tomu pridali správy, že minister je v styku s londýnskou emigráciou okolo bývalého prezidenta Edvarda Beneša. Najväčším Ďurčanského "hriechom" však bola jeho snaha o obnovenie diplomatických stykov s Veľkou Britániou. Nóta, ktorú koncom marca 1940 odovzdal slovenský vyslanec v Ríme Jozef Zvrškovec prostredníctvom talianskeho ministerstva zahraničných vecí britskému veľvyslanectvu a v ktorej stálo, že "Slovensko zamýšľa zostať v existujúcom konflikte neutrálne", bola ministrovou "labuťou piesňou".

Schvarc o Salzburských rokovaniach: ..... Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pôvodne ani nedostal pozvanie k Hitlerovi. Keďže SD disponovala informáciami o jeho pripravovanom úteku do zahraničia, nasadila na jeho sledovanie aj Alfreda Naujocksa - známeho špecialistu na únosy a diverzné akcie (Gliwice, Venlo). Medzitým sa jej podarilo získať dodatočné pozvanie pre F. Ďurčanského, čím eliminovala na minimum aj riziko jeho úteku. F. Ďurčanský síce do Salzburgu odcestoval, na rokovaniach 28. júla 1940 sa nezúčastnil ..... Ani po ukončení sledovania nestrácala SD o jeho aktivity záujem. Stále ho považovala za nebezpečného a jeho činnosť monitorovala.

Mikuš...... spomína návštevu slovenského prezidenta 29. júla 1940 v Salzburgu. Keď Tiso požiadal Adolfa Hitlera, aby mu dovolil predstaviť členov vlády, ktorí ho sprevádzali, teda Alexandra Macha a Ferdinanda Ďurčanského, vodca tretej ríše pri zmienke o Ďurčanskom zúrivo vyskočil. ,,Was?!" skríkol, ,,Den Zigeuner, den will ich nimmer sehen!" (Toho Cigáňa nechcem viac vidieť!)

Môj záver k dôkazu č. 3: Je vidno, že v priebehu roku 1940 si Bezpečnostná služba Heinricha Himmlera, (Sicherheitsdienst, v skratke SD) zistila o Ďurčanskom fakty, že spolupracuje so západom a chce Slovensko vyčleniť ako neutrálny štát. Nie je to čudné u zástancu radikálneho krídla v HSĽS?

4) dôkaz: Žiadosť o vyhlásenie Slovenskej sovietskej republiky

(Zdroj: Dagmar Čierna - Lantayová: Pohľady na východ (Postoje k Rusku v slovenskej politike 1934-1944), Veda, Bratislava 2002)

Str. 242 dole:... Na Slovensku pokračovala kampaň za udržanie slovenského štátu a najaktívnejší zástanca tohto riešenia, bývalý minister Ďurčanský, do knihy publikovanej v povojnovej emigrácií, zaradil aj tvrdenie o zvláštnych sovietskych aktivitách koncom roku 1944 začiatkom roku 1945. Napísal :"Sovieti urobili viaceré pokusy (...!...), aby získali na spoluprácu prezidenta Dr. Tisu a Dr. F. Ďurčanského na podklade zachovania Slovenskej republiky. Tieto pokusy sovietov stroskotali (....!....), lebo Moskva nemohla nájsť slovenského národovca (....!....), ktorý by bol býval ochotný zradiť kresťanskú civilizáciu za momentálne politické výhody (....!.....)

Moja poznámka: V tom čase už bola rozohraná podstatne vyššia hra o ktorej Dr. Ďurčanský určite vedel a bol priamo inštruovaný z Moskvy, neskôr v emigrácií v Kanade musel aj túto časť svojich „spomienok" zaobalene vysvetliť, pretože tu existoval jeden dôležitý svedok .... osobný tajomník Dr. Tisa Dr. Karol Murín ...., ktorý tvrdí, že ....

pokrč. str. 243 hore .... „....Osobný tajomník prezidenta Tisa vo svojich memoároch spomína na udalosť, ktorá sa odohrala jedného dňa v septembri, alebo októbri 1944. Do prezidentskej kancelárie prišiel Dr. Ďurčanský, žiadal o audienciu, ihneď bol prijatý a s prezidentom sa zhováral okolo 15-20 minút. Tajomníkovi Murínovi bývalý minister stručne rozpovedal, že ... „prostredníctvom istej osoby sovietski partizáni, údajne z vyššieho poverenia navrhujú prezidentovi, aby vyhlásil Slovenskú sovietsku republiku. Ak by to urobil, mohol by aj naďalej zastávať miesto prezidenta... „ Jozef Tiso ponuku zamietol z ideologických a emocionálnych dôvodov. Hlavnou postavou sprostredkovacej misie, aj podľa neskoršej výpovede Jozefa Tisa, bol sám Ďurčanský (...!....). On hlásil prezidentovi svoj kontakt „s nejakým agentom", on tlmočil žiadosť, aby prezident vyhlásil Slovensko za sovietsku republiku. Námietku prezidenta, že by mohol ísť o agenta provokatéra Ďurčanský nepripustil (....!....), lebo si vraj overil príslušnosť „tohto človeka na druhej strane" (....!....). Všetky zmienky, nekonkrétne a chronologicky nejednotné, sa ako v začarovanom kruhu (sic!) pohybujú okolo východiskovej informácie Ferdinanda Ďurčanského. Archívne dokumenty sa nenašli. (....!....). Asi sa už nikdy nedozvieme (...!....) či išlo o provokáciu, súkromnú iniciatívu alebo politickú fantáziu.

Môj záver k dôkazu č. 4:

Murínove spomienky jasne dokazujú, že Dr. Ďurčanský jednal priamo podľa pokynov nadriadených z NKVD, resp. GRU a sondoval priestor na rokovanie s prezidentom Dr. Tisom, zrejme ale vedel dopredu prezidentovu odpoveď, keďže Dr. Tiso sa počas celého obdobia existencie Slovenského štátu vymedzoval proti komunizmu (boľševickej ideológii) a tvrdil, že idea samostatného Slovenska je spätá s ideou kresťanstva, ktorá je s komunizmom nezlučiteľná. Neskôr po vojne jasnejšie pochopíme dôvody konania Dr. Ďurčanského.

5. dôkaz: Ferdinand Ďurčanský organizuje úteky nacistov do Južnej Ameriky pod patronátom GRU

(zdroj: Mark Aarons a John Loftus: Operace Ratlines, (šokujúci fakta o nasistických sitích upředených Vatikánem a vyzrazených západními zpravodajskými službami Moskvě), Bohemia, Praha 1994)

Na stranách 205 až 210 veľmi podrobne opísaná činnosť sovietskeho agenta GRU (!) Ferdinanda Ďurčanského.

Str. 205 dole ... "Sovětská zpravodajská služba umístila komunistické dvoustranné agendy do všech východoevropských fašistických skupin dokonce už před druhou světovou válkou"

Str. 206 v strede textu .... „....Ferdinand Ďurčanský byl ministrem zahraničí ve slovenské fašistické vládě. Byl souzen demokratickou vládou Československa in absentia jako válečný zloči­nec. Na konci války zmizel ze země a objevil se v Římě:Dr. Ferdinand Ďurčanský byl v říjnu 1946 v Římě a v kavárně se setkal s jistou Angličankou... Tato Angličanka vypověděla, že existuje sdružení středoevropských národů,jehož cílem je obnova států, které existovaly za německé nadvlády ve střední Evropě. Členy tohoto sdružení jsou chorvatští ustašov­ci, Poláci patřící k Andersovým silám, Maďaři, srbští četnici a stejně tak obviněný dr. Ďurčanský, jehož hlavním cílem je obnovit totalitní slovenskou repub­liku.

Ďurčanský o tom hovořil i s Andersem, který údajně s jeho plánem souhla­sil. .. Ďurčanský má zajímavé informace o současných podmínkách na Slovensku. Tvrdí, že přibližně pouze 10 procent obyvatelstva jsou komunisté a všichni jsou luteráni. Podle jeho názoru by katolíci, kněží a 80 procent bis­kupů podpořili obnovení slovenské státní nezávislosti. Dokonce Vatikán prý sympatizuje s jeho plány. Když se ho Angličanka zeptala, kde by sehnal pení­ze, Ďurčanský odpověděl, že má ve světe mnoho přátel.

pokrč. str. 207 v strede textu: ....Vzhledem k tomu, že i CIA označila Ďurčanského za jednoho z vládců Intermaria, je pravděpodobné, že Vatikán opět pral peníze britské zpravodajské služby pro jeho slovenské osvobozenecké hnutí.

Tu sa dostávame k zásadnej otázke, čo bolo združenie Intermarium, a kto stál za ním?

.... Intermarium byla církevní organizace v Evropě, která pojímala a rozvíjela úzké vztahy s fašistickými a nacionalistickými stranami a hnutími v Evropě od počátku 30. let, přes celou druhou světovou válku i po ní...

Ale kto riadil združenie Intermarium? Na to odpovedajú Mark Aarons a John Lotus jednoznačne:

Před svým odjezdem z Londýna v roce 1946 přispěl Philby (tiež ruský agent KGB pôsobiaci vo Veľkej Británii) ke sply­nutí beznadějně infiltrovaných nacistických sítí Intermarium a Prometheus v Antibolševický blok národu. Vatikán netušil, že to nebyli Britové, ale Sověti, kterí měli od samého počátku ABN pod kon­trolou a Ratlines proměnili v dokonalý kruh. KGB jen pobaveně přihlížela, jak Vatikán pašuje sovětské agenty do západních zemí.

Zaujímavé je „antikomunistické" pôsobenie Intermaria na čele s Ďurčanským v roku 1947 pri tzv. slovenskej kríze....

pokrč. str. 207 v strede textu:

Před spiknutím byli komunisté (rozumej na Slovensku, v rámci českých krajín vyhrali v roku 1946 voľby - moja poznámka) výraznou menšinou, ale neměli dost důležitých míst ve vládě. Ďurčanského komplot vše změnil.V záři 1947 ohlásila komise vedená generálem Ferjenčíkem, že bylo odhaleno "velké spiknutí", jehož cílem mělo být svržení vlády. Ďurčanského okruh byl předem pečlivě infiltrován a nyní se vydávaly dokumenty, prokazující spojení Ďurčanského s mnoha slovenskými politiky. Menšinoví komunisté požadovali očištění parlamentu. (mienené Zbor povereníkov - moja poznámka) Získali potom několik klíčových ministerstev a svou antifašistickou čistku rozšířili brzy do všech koutů vlády. V průběhu několika měsíců převzali od rozštěpené demokratické opozice kontrolu nad celou zemi. (rozumej od Demokratickej strany - celá krajina, zrejme myslené Slovensko) Ke komunistickému převratu došlo tak rychle, že britský konzul přemýšlel, jestli to nebyla Ďurčanského práce.

Z uvedeného vyplýva, že za udalosťami v roku 1947 na Slovensku, kedy KSS prevratom obsadila väčšinu kresiel v Zbore povereníkov - vtedajšej variante NR SR stojí priamo Ďurčanský a Intermarium (...!...)

Str. 207 dole .... V té době nikdo neveděl o Ďurčanského spojení s Intermariem a Philbym. Pod Philbyho taktovkou Intermarium nesvrlo komunistic­ký režim, ale zničilo svobodně zvolenou vládu. Po tomto debaklu byla vypuštěna kouřová clona, aby z britské zpravodajské služby sejmula stín podezření:Československá tisková kancelář cituje slovenského povereníka vnitra, který sdělil, že Ďurčanský utekl z římského vězení v převlečení za jeptišku. Údajně chce navázat spojení s francouzským ministrem zahraničí Bidaultem, kterého zná z dob svých studií"

Byla to přijatelná historka, protože předtím než Britové převzali Intermarium, pracoval Ďurčanský pro francouzskou zpravodajskou služ­bu. Ve skutečnosti neutekl do Francie. ale za pomoci vatikánské Ratline se dostal do Argentíny. Jako šéf balkánské sekce SIS si Philby zřejmě vysloužil ostrohy za to, že ochránil své nadřízené před narče­ním ze zavinění československé pohromy. Jak on. tak Ďurčanský byli následně povýšeni: Philby se stal spojovacím můstkem mezi SIS a CIA, a Ďurčanský prezidentem Intermaria.

Takže krátke zhrnutie pre tých, ktorý by sa v neprehľadnej špirále nevedeli orientovať: Ďurčanský s Philbym (obaja ruskí agenti) uskutočnili pokojný prevrat na Slovensku, aby tieň podozrenia z tohto prevratu nepadol na britskú tajnú službu, ktorá si myslela, že riadi Intermarium, utiekol Ďurčanský do Argentíny. Čo sa dialo s Ďurčanským po jeho úteku do Argentíny?

Str. 209 hore: „ Nicméně si Phi1by začal uvědomovat svůj první výrazný nezdar. Nove vytvořená CIA nechtěla mít co do činění s Ďurčanským. Inter­mariem ani s ABN. Podporovali umířené československé demokraty. z nichž mnozí po převzetí moci komunisty utekli do Ameriky. Ďurčan­ského odsuzovali a Philby tím pádem musel pro svého slovenského nacistu hledat jiné útočiště .

Ďurčanského objemný spis u CIA odhaluje některá mimořádné zarážející kanadská tajemství. Před jejich zpřístupněním v roce 1987 CIA vymazala veškeré odkazy a souvislosti, které by mohli kompromitovat nějakou vládu cizí země, jak ukládá americký zákon svobodě informací. CIA však odtajnila fakt, Ďurčanský stál v čele Intermaria.

Str. 209 v strede knihy.... Anthony Cave Brown ve své nedávno vydané knize o Siru Stewartu Menziesovi označuje Intermarium za jednu z mnoha "dlouhých a duchaplných" operací britské zpravodajské služby. Cave Brown dochází ke správnému závěru, že Intermarium pracovalo pro Brity. posléze pro nacisty. poté opet pro Brity a nakonec pro Američany. (respektive pre sovietov, ktoré ho celé ovládali (...!....)

Nezmiňuje se ale, že v roce 1949 bohatí Američané nejprve odmítli Philbyho návrh převzít Intermarium. CIA se snažila prověřit a vyřadit všechny nacisty ještě před vstupem do země. Některé z nich vystopo­vala snadno. Veděla. že v roce 1946 byl Ďurčanský veden v OSN jako válečný zločinec kategorie A a že v roce 1947 byl in absentia odsouzen k trestu smrti. To bylo ještě před dokončením komunistického převratu.

Str. 209 dole: ....Dne 20. září 1950 poslala CIA ošklivou zprávou o Ďurčanském americkým imigračním úřadům. (zrejme informácia, že je to komunistický špión? moja poznámka). Když se v Americe zavřeli dveře, neměl Philby jinou volbu, než Ďurčanského a jeho slovenské nacisty pověsit na krk někomu jinému. 15. prosince opustil Ďurčanský Argentinu a přes Londýn se dostal do Kanady...

Str. 210 v strede na záver: ... Ďurčanský byl v roce 1959 přijat stejně. List New York Times o něm napsal. že je nacista. Ďurčanský obvinění z fašismu popřel a prozradil. že v roce 1950 mu byla zamítnuta žádost o americké vízum .na základe skutečnosti, že „je komunista". Jak vidíme z materiálů CIA. nebyla Amerika jedinou zemí která Ďurčanského podezřívala že je komunistický špion....

V době, kdy Ďurčanský vládl na ministerstvu zahraničí (1939-1941), se údajně pokoušel ještě před německo-sovětským konfliktem - vybudovat jisté kontakty se sovětskými politiky za pomoci sovětského vyslanectví v Budapešti. .. Říká se, že Hitler povolal Tisa do Nemecka a nařídil mu, aby Ďurčanského odvolal z funkce. Němci prý učinili ještě několik dalších prohlášení v jejichž důsledku Ďurčanský opustil Slovensko a odešel do Itálie..."

Stručné záverečné zhrnutie faktov z knihy Operace Ratlines

1939-1940 - F. Ďurčanský ako minister zahraničných vecí sa pokúšal ešte pred nemecko-sovietskym konfliktom vybudovať kontakty so sovietskymi politikmi cez sovietske veľvyslanectvo v Budapešti.

29 júla 1940 - deň po rokovaniach v Salzburgu sa Ďurčanský vzdáva všetkých funkcií

1946 - Kim Philby (agent KGB) začal riadiť Ďurčanského, aby mu pomohol infiltrovať vatikánsku sieť Ratline na pašovanie nacistov do Južnej Ameriky, vrátane emigrantských skupín pochádzajúcich zo strednej a východnej Európy

1947 - Opäť Kim Philby, sovietsky agent v MI6 pomáha Ďurčanskému prostredníctvom siete "Ratline" utiecť do Argentíny

15. 12. 1950 - Ďurčanský opúšťa Argentínu a cez Londýn (kde pôsobil Philby) prichádza do Kanady

1950 - je mu zamietnutá žiadosť o vízum do USA, na základe podozrenia že bol komunista!

1955 - opakovane je mu zamietnutá žiadosť o vízum do USA, sám potvrdzuje, že na základe podozrenia, že je komunista

(1987 - CIA odtajňuje Ďurčanského spis - podľa nich stál na čele Intermaria! - organizácie, ktorú riadila GRU)

Toľko Mark Aarons a John Lotus a kniha Operace Ratlines. Ako som už napísal v úvode svojho blogu, záver nechávam na každom čitateľovi.

Bol Dr. Ferdinand Ďurčanský horlivý katolík, stúpenec kresťanstva, člen radikálneho krídla HSĽS zároveň komunistickým špiónom a agentom Moskvy? .....

 

JUDr. Artúr Soldán

 

Použitá literatúra a pramene:

1) Karol Sidor: Takto vznikol Slovenský štát, Odkaz, Bratislava 1991

2) Matej Medvecký: Spravodajské eso slovenského štátu: kauza Imrich Sucký, UPN, Bratislava 2007

3) Jozef A. Mikuš: Pamäti slovenského diplomata, Martin : Matica Slovenská, 1998

4) Michal Schvarc: Himmlerova spravodajská služba a pád ministra Ďurčanského, denník Hospodárske noviny, 25. 07. 2008 http://hnonline.sk/relax/c1-26075250-himmlerova-spravodajska-sluzba-a-pad-ministra-durcanskeho

5) Roman Cílek: Prst na spoušti: pohled do zákulisí nacistických tajných služeb: vzestup a pád Heydrichova esa pro zváštní úkoly, Třebíč, Tempo, 1998

6)Dagmar Čierna - Lantayová: Pohľady na východ (Postoje k Rusku v slovenskej politike 1934-1944), Veda, Bratislava 2002

7) Mark Aarons a John Loftus: Operace Ratlines, (šokujúci fakta o nasistických sitích upředených Vatikánem a vyzrazených západními zpravodajskými službami Moskvě), Bohemia, Praha 1994

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nová ochrana osobných údajov umožní, aby na vás internet zabudol

Osobné údaje sú veľkou témou nielen pre firmy, ale aj pre ľudí.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Európska komisia vrhla granát, ktorý mení situáciu

Zbytočná administratíva bude zrejme údelom mnohých firiem.


Už ste čítali?