Bol sparný letný deň, horúceho roku 1948, okná na Hradčanoch boli otvorené dokorán, vzduch sa takmer nehýbal a prvý robotnícky prezident si prezeral spisový materiál pojednávajúci o hroziacich problémoch zo zásobovaním v plzenskom okrese. V kľude si doplnil fajku, z ktorej mu kúsok popola odpadol na stôl, z nonšalanciou jemu vlastnou ho zhodil pod stôl na nádherný koberec. V duchu si pomyslel: „Vždy som bol proti okázalosti, ale teraz, keď sme pri moci... „. V tom sa bez zaklepania otvorili dvere, Gottwald zdvihol podráždene zrak na príchodiaceho ale jeho tvár sa v okamihu rozjasnila. Svižne aj napriek neutíchajúcemu teplu vyskočil zo stoličky a podal svojmu dobrému kamarátovi ruku. „Nazdar súdruh Rudolf" povedal na úvod. Áno, jeho verný priateľ Slánský bol iba o 5 rokov od neho mladší a mal tohto chlapca, ako mu familiárne hovoril rád, za tri roky bude mať 50-tku a to sú obaja na vrchole moci, tak si to kedysi obaja spoločne predstavovali a ich sen sa zmenil na skutočnosť. pokračovanie článku
08. 12. 1991, Bielovežský prales, obec Viskuli Toho mrazivého rána sa Boris Jeľcin zobudil veľmi skoro. Poobzeral sa po honosne zariadenej izbe vládnej vily a jeho zrak sa zastavil na štátnom znaku Zväzu sovietskych socialistických republík. Áno toho Zväzu, ktorý má budúci rok osláviť okrúhle 70. výročie. Rýchlo pootočil hlavu, vstal z postele, z nočného stolíka vybral trasúcimi rukami fľašku vodky a nalial si stakan, tak bol zvyknutý. Zobral pohár po vrch naplnený vodkou, pomalým až slimačím tempom prešiel k balkónu a uprel pohľad na temné kontúry Bielovežského pralesa, ktoré sa rysovali v rannej hmle. Kontúry lesa vyzerali dnes ešte zlovestnejšie ako včera. Jedným dúškom vyprázdnil pohár, obliekol si sako a vyšiel z miestnosti. Na chodbe sa stretol s predsedom Najvyššej rady Bieloruskej SSR Stanislavom Šuškevičom, ktorý ho kamarátsky privítal, objal a opýtal sa ho: „Tak čo Boris Nikolajevič oznámite to Vy svetu???". pokračovanie článku
Dvaja vojaci sa znudene pozerali na vlnitú cestu do údolia. Bol teplý jarný deň, vzduch voňal jarnou trávou, obaja príslušníci americkej armády ležali v zákope a sledovali hlavnú prístupovú komunikáciu do Merkersu, ktorá bola obsadená 12. zborom 3 americkej armády. Pokojný jarný deň na sklonku vojny sa zdal že nemôže ničím prekvapiť. Avšak v tom jeden z hliadkujúcich vojakov zočil na ceste dve postavy. Zobral do ruky ďalekohľad a zbadal, že ide o dve ženy v značne zúboženom stave. Američania z obavy, že ide o provokáciu ustupujúcich nacistov, obe ženy zastavili. Jedna v neznámej reči ukazovala na blízke kopce a kričala: „Or". Po uistení, že ide o Francúzsky, ktoré ušli z pochodu smrti do koncentračného táboru v Buchenwalde, ich bezradní vojaci odviedli na veliteľstvo 3. armády, kde sa ich vypočúvania ujal podplukovník William A. Russel, ktorý postupne prichádzal na závratné informácie a síce, že v opustenej soľnej bani Kaiseroda sa nachádza obrovský nacistický zlatý poklad. Russel zahvízdal a pomyslel si: „Takých informácií už bolo a zlato nikde". pokračovanie článku
Ing. Josef Malík bol od rána značne nekľudný. Prechádzal sa po miestnosti, ktorá slúžila ako riaditeľská kancelária v Prahe na Bredovskej ulici a poklopkával nervózne po mahagónovom stole. V hlavnom meste obkliešteného štátu, ktorý sa nazýval druhá republika nastával chaos, do mesta sa blížila nemecká armáda. „Tohto som sa dožil" nahlas si vzdychol a pozrel sa von oknom, kde práve niekto vyvesoval červeno-čiernu zástavu s hákovým krížom. Zhnusene odvrátil pohľad od okna a pozrel sa na masívne dvere. Načiahol sa za telefónom, že zavolá Františka Peroutku, druhého výkonného riaditeľa, aby sa poradil čo v nezávideniahodnej situácii robiť, no v tom jeho ruka poklesla, pretože dvere na jeho kancelárii sa s buchotom rozleteli. Ing. Malík, vždy pedantný riaditeľ Národnej banky Československej v nemom úžase odtrhol zrak od telefónu a kalendára a pozeral sa na osobu oblečenú v tmavom plášti stojacu obkročmo vo dverách. „Toto je neslýchané, pani sekretárka, výslovne som Vám dnes povedal, že nemáte ku mne nikoho púšťať" povedal zvýšeným hlasom. Neznámy votrelec sa k nemu priblížil na pol metra a povedal: „Herr Malik, moje meno je dr. Friedrich Müller...", pokračovanie článku
„Vraždu dokáže spáchať kdejaký pitomec, ale zařídit přirodzenou smrt, to si žáda umělce", toto porekadlo všemocnej KGB platilo v 40-tych rokoch minulého storočia ako alfa omega a bolo využívané možno povedať na dennom poriadku. Kto bol onen muž Walter Germanovič Krivickij, (rusky: (Вальтер Германович Кривицкий) vlastným menom Samuel Ginsberg (rusky: Самуил Гершевич Гинзберг)? Spáchal skutočne osudnú noc z 09-teho na 10-teho februára 1941 samovraždu? Alebo ho zlikvidovalo komando NKVD (v dnešnej hantýrke tajných služieb nazývané „cestovka" - na Slovensku zaužívaný pojem od čias Michala Kováča ml.) poslané špeciálne na tento účel do Washingtonu? Prečo tento šéf sovietskych spravodajcov v západnej Európe zo dňa na deň prezliekol kabát a utiekol na nenávidený Západ? Čo ho k tomu motivovalo? A čo naopak viedlo NKVD k tomu aby ho zlikvidovalo? Aké informácie kapitán NKVD Krivickij vedel, že musel zaplatiť za ne cenu najvyššiu? Pokúsim sa zrekapitulovať jeho život a previesť čitateľov môjho blogu neľahkým obdobím kedy sa nevedelo, kto je s kým a kto je za koho... pokračovanie článku
Toho večera sa rozhodol že pôjde spolu s manželkou do kina. V Grand Cinema hrali nový film „Mozartovi bratia" od režisérky Suzanne Osten. Na film sa tešil, mal rád historické témy. Lístky si kúpili do tradičnej ôsmej rady. Film začali premietať o 21:15 a trval až do 23:00 hod. Po predstavení jemne popŕchalo a on sa aj napriek tomu s manželkou Lisbet rozhodol poprechádzať po nočnom meste. Ochranke dal v ten večer voľno. Veď za akým účelom by mu bola? Nachádzal sa v štáte ktorý bol ostrovom kľudu a pokoja v západnej Európe. Zobral svoju manželku pod pazuchu a aj napriek vytrvalému dažďu zamieril ulicou Sveavägen. Neponáhľal sa a po ceste premýšľal:„V poslednej dobe som si pohneval viaceré svetové mocnosti najmä tú Juhoafrickú republiku, ale čo už keď som taký zásadný odporca apartheidu?" Jemne mykol ramenom a práve minul kostol Adolfa Frederika. Zastavil sa na chvíľku pred obchodom Dekorima a pozrel do výkladu. Lisbet ho ale netrpezlivo potiahla za rukáv, aby sa ponáhľali domov. pokračovanie článku
11. februára 1986 padlo na utorok, a tento zimný deň sa ukazoval že bude rovnaký ako každý druhý. Stranícké Rudé Právo vyšlo s palcovými titulkami, ktoré ospevovali tradičné úspechy budovania socializmu a pripomenulo čitateľom, že aj československí komunisti sa vydali cestou prestavby. Na most Glienicker Brücke, slávny to most špiónov, týčiaci sa hrdlo nad riekou Havel, ktorý spájal berlínsku štvrť Wannsee s Postupimom sa vznášala jemná hmla. Slnko sa iba predieralo ponad ťažké mraky, keď tu ticho preťal zvuk motora. Pred mostom zastavil mercedes z ktorého vystúpil štíhly vysoký muž v baranici. Pozrel sa na bielu čiaru oddeľujúcu Západný Berlín od hranice Nemeckej demokratickej republiky a v duchu si pomyslel: "Konečne sa vraciam späť, ale trvalo im to sakramentsky dlho". Medzitým sa k druhej časti mostu priblížila sovietska Volga typu GAZ 24-10, nový model, ktorý práve pred rokom začali vyrábať v Gorkom. Z auta vystúpil, robustný starší muž, ktorý vybral z vrecka nohavíc ďalekohľad. Po krátkom pohľade na druhú stranu sa otočil ku kolegovi a povedal: "Vsjo v parjadke, Rino a Adrid na drugoj strane mosta". pokračovanie článku
Kapitán Robert Eyssen vyšiel ráznym krokom na palubu a poobzeral sa hrdo na maskovanie svojej „obchodnej" lode. Bola jasná augustová noc a on so svojím plavidlom práve preplával prielivom Matočkin pri ostrove Novaja Zemlja. Červenočierna vlajka s hákovým krížom hrdlo viala na palube. Zrazu sa Eyssen pozorne zadíval na hladinu Karského mora a zbadal v diali kontúry lode. Nespanikáril, vytiahol ďalekohľad, pozrel sa na hodinky a v kľude sa vrátil do kapitánskej kajuty. Pošúchal si dlane a pousmial sa. Jeho misia sa zapíše raz do histórie. Veď úloha, na ktorú ho vybral osobne führer, sa musí vydariť. Musí... Prvý dôstojník mu doniesol jeho obľúbenú šálku kávy a on premýšľal. Podľa príkazov z Berlína sa má dostať cez Beringov prieliv do Tichého oceána a tu potápať lode spojencov. Chytrý ťah, ktorý môže vymyslieť iba vodca. Eyssen sa ešte raz pokochal pohľadom na vodcov portrét a vyšiel na znova na palubu. Loď sa medzitým priblížila na dohľad natoľko že rozoznal jej názov písaný azbukou. Nápis ho na chvíľku zmiatol ale keďže ovládal základy ruštiny tak ho poľahky prečítal - Иосиф Сталин pokračovanie článku
Szklarska Poręba, 22. septembra 1947 Andrej Ždanov, stranícky šéf z Leningradu, nový líder medzinárodného komunistického hnutia, sa naklonil nad rečnícky pult a zvýšeným hlasom prítomných predstaviteľov komunistických strán východoeurópskych krajín upozornil, že cieľom tejto utajenej schôdzky nie je iba výmena informácií ale založenie Kominformy (alebo inak Informbyra - oficiálne Informačné byro komunistických a robotníckych strán, rusky Информационное бюро коммунистических и рабочих партий) ako koordinačného centra, ktoré má zaistiť aby socialistický blok nebojoval proti kapitalistom každý samostatne ale spoločným postupom. Medzi účastníkmi zavládol mierny nepokoj, nakoľko o tomto bode rokovania neboli vopred účastníci schôdzky informovaní. Najmenej prekvapená bola ale delegácia juhoslovanských komunistov na čele s Edvardom Kardeljom, hlavným straníckym ideológom Belehradu, ktorý bol tvorcom myšlienky pripojenia Juhoslávie k Sovietskemu zväzu (...!...) sa postavil a začal tlieskať Ždanovovi. pokračovanie článku
10. marec 1948, Černínsky palác, Ministerstvo zahraničných vecí ČSR Minister vnútra Václav Nosek, ktorý bol toho dňa stále nervóznejší sa nebadane otočil, zbadal vo svojom zornom poli neznámeho príchodzieho a rázne riekol dozorujúcej službe: „Už som raz povedal že do spálne ministra Masaryka nemá nikto prístup". Áno pomyslel si Nosek, starej kriminálky a toho Borkovca sme sa šikovne zbavili a prevzali sme to my - ŠtB....a teraz toto - veď už som hneď ráno po náleze tela Dr. Teplému povedal, že to bola samovražda. Neznámy bol oblečený v čiernom koženom kabáte, príhodnom oblečení na sychravé marcové ráno podstúpil k ministrovi a po rusky mu povedal: "Nerobte problémy a ihneď ma vpustite". Nosek sa s ešte väčším údivom pozrel na príchodzieho a teatrálne vykríkol :"Viete s kým hovoríte človeče, ja som minister vnútra a .....". Neznámy mu skočil do reči: "Súdruh minister pozrite na toto... a ukázal mu preukaz. Nosek a práve pribehnuvší štátny tajomník Vladimír Clementis zbledli pri pohľade na legitimáciu so štítom a mečom znakom obávanej NKVD ešte viac. pokračovanie článku
10. 11. 1921, Kremeľ Vodca svetového proletariátu sa pozorne zadíval na hosťa, ktorý k nemu prišiel z New Yorku, a ktorý mu tvrdí, že prišiel zachrániť mladé sovietske hospodárstvo. Čudné, ale veď už pred rokom práve tento muž dal vypraviť z New Yorku do Petrohradu obilie, presne za podmienok, ktoré stanovil Jekaterinbruský soviet, s tým, že úhrada vo forme kožušín pôjde do Štátov ako protihodnota za dovezené obilie. Tento obchod sa perfektne vydaril a obe strany boli spokojné. Lenin si ešte raz premeral svojho návštevníka a nezvyklo sa spýtal: "Vadilo by keby som Vám dal istú vec, ktorá iste zabezpečí v našom štáte nedotknuteľnosť a otvorí Vám dvere ku každému?". Návštevník sa iba pomrvil v kresle a mlčal. Lenin pokračoval nerušene v monológu :"Byrokracia patrí k našim kliatbam. Hovorím o tom stále. Ale ja to zariadim takto..." nahol sa ponad stôl zobral do ruky pero na svoju podobizeň napísal: "Súdruhovi Armandovi Hammerovi Vladimír Uljanov (Lenin)", pokračovanie článku
Jozef Urválek, začínajúci prokurátor novo zriadeného Štátneho súdu, (ktorý mal riešiť najzávažnejšie zločiny proti novo utvorenej ľudovodemokratickej republike), už štyri roky úspešne usvedčoval záškodníkov a kolaborantov a viedol si veru výborne - veď práve pred dvoma rokmi v máji 1950 usvedčil Dr. Miladu Horákovú, v procese, ktorý sa do histórie justície zapísal ako Proces s vedením záškodnického spiknutí proti republice se skupinou Dr. Milady Horákové. Tentoraz mu však pripadla najzávažnejšia úloha v jeho raketovej kariére: stal sa hlavným žalobcom v trestnej veci s vedenia protištátneho sprisahaneckého centra na čele so samotným bývalým generálnym tajomníkom ÚV KSČ Rudolfom Slánskym. Čudné, pomyslel si Urválek, aj generálny tajomník sa spikol proti ľudovodemokratickej republike - a to sa nenecháva bez trestu. Dnes v druhý deň procesu sa pred Urválka postavila ďalšia "závadná" osoba - bývalý minister zahraničných vecí Československej republiky a vodca buržoáznych nacionalistov v jednej osobe - Dr. Vladimír Clementis. pokračovanie článku
Predohra: Zamračený kapitán ponorky U-202 Hans Linder sa pozrel na hodinky, ktoré ukazovali krátko po polnoci. Počasie hmlisté, hviezdy nebolo vidieť, Kapitán Linder, oddaný myšlienke nacizmu zaklapol periskop, vydal povel na ponorenie a do svojho palubného denníka napísal jedinú poznámku: "Franz Daniel Pastorius úspešne vylodený"... V duchu si pomyslel: „Za chvíľku bude náš aj New York a celé pobrežie Štátov". Písal sa 13. jún 1942 a nadchádzajúci deň mal zmeniť podstatným spôsobom beh dejín v USA. Fikcia? Neskutočné? Bola to iba fáma, ktorá preletela dobovou tlačou alebo sa skutočne nacisti vylodili a aktívne pôsobili na americkej pôde? Na tieto a ďalšie otázky sa musíme preniesť do hlbšej minulosti Spojených štátov. pokračovanie článku
Wilhelm Franz Canaris: narodený 1. januára 1887, Aplerbeck, † - 9. apríl 1945, Flossenbürg, od roku 1935 šéf Abwehru, nemeckej tajnej spravodajskej služby. Priamo riadil a organizoval operáciu Seelöwe (morský lev), ktorej cieľom bolo vylodenie nacistov vo Veľkej Británii. Počas svojej kariéry v Abwehre mal neustále konflikty s Reinhardom Heydrichom, šéfom konkurenčnej bezpečnostnej služby SS - Sicherheitsdienstu (v skratke SD) ktorý ho upodozrieval z „dvojitej hry". Heydrich vo funkcii ríšskeho protektora pre Čechy a Moravu zatkol britského agenta Pavla Thümmela, ktorého Canaris úpenlivo bránil, s tým, že pracuje pre Abwehr. Zostal tu však veľký tieň pochybností, a Heydrich sa až do svojej smrti domnieval, že Thümmel bol oným utajeným kontaktom Canarisa v MI6. V súvislosti s atentátom na Heydricha sa objavila zaujímavá teória, že atentát na neho mal byť iba „doplnkovou" akciou, ktorá mala udržať najlepšieho dvojitého agenta Canarisa na čele Abwehru. pokračovanie článku
generál Ján Šejna: prezývaný tiež „semiačkový generál" najmladší generál v histórii československej armády vo veku 40 rokov (v roku 1967), náčelník hlavného výboru KSČ na ministerstve Národnej obrany, chránenec a aktívny stúpenec prezidenta Antonína Novotného, osobný priateľ jeho syna Antonína Novotného ml., Šejna mal záľubu v mladších dievčatách (podporoval ich rôznymi darmi, prípadne sa snažil využiť svoj vplyv a zaistiť si určité výhody), okrem podvodov so semenami sa podieľal na podivných obchodoch s chatami (pre ministra Národnej obrany ČSSR Lomského, pre mladého Novotného), autami na východnom Slovensku a tuzexovými bonami. Bol pravou šedou eminenciou a s úzadia ovládal takmer celé dianie vo vtedajšej ČSSR aj prostredníctvom armády. Dňa 25. 02. 1968 utiekol Šejna cez Juhosláviu do Talianska, neskôr do USA, aby sa vyhol trestného stíhaniu. pokračovanie článku
Kto bol vlastne Dr. Ferdinand Ďurčanský? V roku 1939 dosiahol vo veku 33 rokov (!) nevídanú kariéru - stal sa ministrom zahraničných vecí a vnútra novovzniknutého Slovenského štátu. Bol ale tým za ktorého sa skutočne vydával? Na jednej strane jeden z hlavných radikálov (členov radikálneho krídla v HSĽS) na druhej strane sovietsky špión? Fantastická predstava? Ponúkam nevšedný pohľad do jeho oficiálneho životopisu na posúdenie čitateľov môjho blogu. Záverečné resumé nechávam na každého osobnej úvahe. pokračovanie článku
Červená kapela Kniha V podzemí třetí říše je o to zaujímavejšia, že autor sa osobne v roku 1966 stretol so samotným Leopodom Trepperom – tzv. Veľkým šéfom Červenej kapely, sovietskej špionážnej skupiny, ktorá pôsobila priamo v „srdci“ tretej ríše. Autor sa tiež stretol osobne s Heinzom Pannwitzom, bývalým šéfom pražského gestapa počas protektorátu, pravou rukou samotného Reinharda Heydricha. Červená kapela bola najúčinnejšou špionážnou sieťou, ktorá sčítala takmer 150 členov a mala svojich agentov v najdôležitejších postoch ríše. pokračovanie článku
Som právnik, amatérsky historik zaoberajúci sa novodobými dejinami sveta
prednostasenkvice.org
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
| << < Január 2012 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | ||||||
| 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 | 08 |
| 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
| 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
| 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
| 30 | 31 | |||||
